Podľa Úradu verejného zdravotníctva trpí 40 % obyvateľov Slovenska nejakou formou alergie, pričom prevládajú polinotici. Tí trpia precitlivenosťou na viacero druhov tráv, rastlín vrátane burín a ich kvetov. Kýchanie, svrbenie a pálenie očí, kašeľ, plný nos, problémy s dýchaním… Alergici veľmi dobre vedia, o čom je reč. Ako si môžu okrem liekov pomôcť? Napríklad sledovať peľovú situáciu.
Úrad verejného zdravotníctva na svojich stránkach zverejňuje informácie o aktuálnej peľovej situácii. Polinotici, ktorí vedia, na aké druhy tráv, burín a kvetov sú alergickí, si môžu sledovať množstvo alergénu v ovzduší a tomu prispôsobiť svoj program – nevychádzať zbytočne von a vyhýbať sa miestam so silnou koncentráciou alergénov.
„Medzi najvýznamnejšie alergény patrí peľ z drevín, ale aj peľ z tráv z čeľade lipnicovitých, rôzne buriny ako štiav, skorocel, mrlík, pŕhľava a neskôr palina či invázne druhy, ako je zlatobyľ a ambrózia,“ povedala doktorka Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Čítajte viac Príčiny vzniku alergií? Niektoré poznáme, iné sú hádankou
„Tieto alergény často skrížene reagujú s potravinovými alergénmi koreňovej zeleniny, ale aj s rascou, feniklom, koriandrom, rumančekom, oreganom a dokonca aj s banánom a melónom,“ upozorňuje imunoalergologička Dária Buchvaldová. Prejavom takejto reakcie je svrbenie, pálenie a opuchy v ústach alebo na perách. Je to zdvihnutý varovný prst imunitného systému, že treba vyhľadať odbornú pomoc.
Vedci sa zhodujú, že alergia je geneticky podmienená – teda, že každý alergik má vrodenú náchylnosť na vývoj alergie. Ochorenie sa však väčšinou prejaví až pod vplyvom vonkajšieho prostredia. U niektorých ľudí s geneticky danou náchylnosťou k alergiám sa alergia nikdy nemusí prejaviť. Na druhej strane iní majú príznaky prakticky od narodenia.
Čítajte viac Vedci: Peľová sezóna sa bude zhoršovať
Podľa doktorky Buchvaldovej dedičnosť alergie nie je viazaná na jeden gén, podieľa sa na nej viacero génov. Dôležitou informáciou pre lekára pri vyšetrení je výskyt alergických chorôb v rodine. Ak dieťa nemá rodičov alergikov, riziko prejavov sa pohybuje medzi 20 až 30 %. Ak jeden z rodičov trpí alergiou, pravdepodobnosť vývoja choroby u dieťaťa je 40 až 50 %. Obaja rodičia alergici predstavujú vyše 80-percentnú šancu, že ich dieťa bude alergikom. Ochorenie sa najčastejšie objaví medzi 6. a 40. rokom života. „Okrem genetických faktorov významne vplývajú na stúpajúci výskyt alergií aj klimatické zmeny súvisiace s otepľovaním, so zmenou flóry, s prenesením a rozmnožením nepôvodných rastlinných druhov s vysokým alergénnym potenciálom,“ dodala doktorka Dária Buchvaldová.
Z faktorov vnútorného prostredia vplýva na výskyt alergií aj tzv. západný spôsob života. Patrí sem dlhodobý pobyt vo vnútorných priestoroch bytov a budov. Naopak, farmársky spôsob života s každodenným kontaktom s hospodárskymi zvieratami chráni pred vznikom alergického ochorenia.