Máte zvýšený cholesterol? Kedy to bez liekov nepôjde? Čo sa stane, ak sa nepostaráte o to, aby klesol dole?

Hneď ako počujeme „cholesterol“, predstavíme si nebezpečný tuk, ktorý upcháva cievy a ide nám po krku. V skutočnosti je to inak. Cholesterol je síce tuková látka, ktorá sa nachádza v krvi, ale naše telo by bez nej nedokázalo fungovať. Potrebuje ho každá jedna naša bunka, je súčasťou žlčových kyselín nevyhnutných pre vstrebávanie tukov v čreve a východiskovou látkou, z ktorej vzniká vitamín D.

Ak by sme neprijali dostatočné množstvo cholesterolu zo stravy, potrebné množstvo by vyprodukovala naša pečeň. Dokáže sa postarať až o 80 % celkového cholesterolu v tele.

V tele máme približne 140 gramov cholesterolu, viac ako 90 % z tohto množstva sa nachádza v bunkových membránach. Len 5 % cholesterolu, ktorý cirkuluje v krvnej plazme, je zodpovedných za vznik ochorenia tepien – aterosklerózy.

Ako je možné, že sa cholesterol v našom tele zmenil na časovanú nálož? Problémom je, že žijeme v blahobyte. Počas našej evolúcie sa nepočítalo s tým, že budeme viesť pohodlný život, málo sa hýbať, konzumovať vysoko spracované potraviny a popritom sa ešte stresovať.

Môžu za to aj naše gény

Niekedy sa vysoký cholesterol dáva do súvislosti s obezitou alebo nadváhou, ale nemusia byť spolu prepojené. Hladinu cholesterolu určuje naša genetika. Ak máte poruchu určitého génu, môžete byť veľmi štíhli a súčasne mať celkový cholesterol na úrovni 6 nmol/l. Existujú prípady, keď tieto hodnoty vyleteli aj na 10 až 12 nmol/l. To sú však už čísla, ktoré bežná populácia nedosahuje. Naše gény sa však môžu uplatňovať s rôznou intenzitou, najmä ak ich podporujeme nezdravým životným štýlom.

Cholesterol a srdcovo-cievne ochorenia

Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usádza na stenách tepien a znižuje ich priechodnosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, kôrnatenia tepien, ktorá spôsobuje závažné zdravotné komplikácie, ako sú srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov.

Ak sa hladinu celkového cholesterolu nepodarí znížiť správnou životosprávou a pohybovou aktivitou alebo inak, ak je hladina „zlého“ cholesterolu vysoká, odborník predpíše farmakologickú liečbu. Najčastejšie predpisovanými liekmi sú statíny, fibráty a inhibítory vstrebávania cholesterolu a najnovšie aj nová forma terapie – biologická liečba.

Čítajte viac Liečite si krvný tlak a cholesterol sami? Chyba. Hrozia vám tieto veci, nebezpečná je každá z nich

Ako funguje liečba

„Hlavným cieľom liečby vysokého cholesterolu je dosiahnuť určitú cieľovú hodnotu LDL cholesterolu podľa toho, v akom kardiovaskulárnom riziku sa nachádzate,“ vysvetľuje kardiologička z ambulancie preventívnej kardiológie NÚSCH Jana Kovačková.

To znamená, že napríklad u zdravého človeka bude v poriadku vyššia hladina LDL cholesterolu ako u toho, kto práve prekonal infarkt. Ale nepreskakujme.

„Pri vyšetrení lipidogramu sa zisťuje hodnota LDL a HDL cholesterolu, celkový cholesterol, triglyceridy a aspoň jedenkrát v dospelosti hladina lipoproteínu p (a),“ pokračuje lekárka z NÚSCH. Všetky tieto základné parametre lipidového profilu sa určujú z krvi pri preventívnych prehliadkach u všeobecného lekára.

Kardiologička Jana Kovačková však dodáva, že následne je nutné správne určiť kardiovaskulárne riziko pacienta pomocou tabuliek SCORE, prípadne s využitím konceptu vaskulárneho veku.

Nepoučiteľní alebo nedisciplinovaní pacienti

Hypercholeste­rolémia (najmä zvýšená hladina LDL cholesterolu) sa v súčasnosti považuje za najdôležitejší rizikový faktor pre aterosklerotické ochorenia, ako je infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda. Netreba zabúdať, že ide o ochorenia, ktoré sú najčastejšou príčinou úmrtí. Na Slovensku na ne zomiera takmer polovica populácie.

Vráťme sa však k nášmu pacientovi po infarkte. „Ten sa nachádza vo veľmi veľkom riziku, prvé dva roky po infarkte je ohrozený ďalšou kardiovaskulárnou príhodou, preto jeho cieľová hodnota hladiny LDL cholesterolu musí byť nižšia ako 1,4 mmol/l a zároveň musí klesnúť o 50 percent oproti vstupnej hodnote,“ vysvetľuje kardiologička Jana Kovačková.

Pri štatistickom zisťovaní údajov počas rokov 2017 až 2019 sa zistilo, že zo 72-tisíc pacientov po infarkte a mozgovej príhode sa účinne liečili len dve percentá z nich. Len tejto malej skupine ľudí sa podarilo znížiť hladinu LDL pod 1,4 mmol/l. Polovica z celej skupiny mala hodnoty nad 3 mmol/l, ktoré nie sú dobré ani u zdravých ľudí.

Bez liekov to nepôjde

„Pred pár rokmi bolo strategicky dôležité dosiahnuť pri liečbe cholesterolu čo najnižšie hodnoty, dnes už vieme, že je ich potrebné dosiahnuť čím skôr. A bez medikamentóznej liečby a zmeny životného štýlu to jednoducho nejde.“ Kardiologička upozorňuje, že zmena životného štýlu je náročná najmä pre starších pacientov, ktorým sa nechce hýbať a meniť stravovacie návyky.

Základom medikamentóznej liečby, ktorá jediná dokáže rýchlo, účinne a bezpečne znížiť LDL cholesterol, sú statíny vo vysokých dávkach v kombinácii s ďalšou liečbou. Aký osud čaká pacienta po infarkte myokardu, závisí do veľkej miery od toho, ako je informovaný, ako spolupracuje a uvedomuje si svoje riziko. „Niektorí pacienti medikamentóznu liečbu zabúdajú, vysadzujú alebo ignorujú. Neuvedomujú si, že vďaka nej môže byť prognóza ich ochorenia a kvalita života omnoho lepšia. Týmto správaním sa však celkom naopak vyberú veľmi rýchlo po ceste, z ktorej už niet návratu späť," uzatvára kardiologička Jana Kovačková.

Čítajte viac Upraví vysoký tlak, zlepší trávenie, zníži cholesterol, posilní imunitu a je považovaná za dobrú prevenciu rakoviny

Bratranci „dobrý“ a „zlý“ cholesterol

Cholesterol nie je rozpustný v krvi (je to predsa tuková látka), preto ho medzi bunkami musia prenášať špeciálne bielkovinové nosiče – lipoproteíny. My poznáme dva hlavné druhy lipoproteínov, sú to HDL (to je ten dobrý) a LDL (zlý). V skutočnosti je teda cholesterol len jeden, v krvi však cirkuluje nadviazaný na rôzne bielkoviny. Celkový cholesterol je tak súčtom všetkých druhov cholesterolu nadviazaných na rôzne bielkoviny.

Hladina cholesterolu sa meria v milimoloch na liter. Hodnota celkového cholesterolu by nemala presiahnuť hodnotu 5,0 mmol/l, optimálny je niekde na hranici 3,9 až 5,0 mmol/l.

Pri zlom LDL cholesterole predstavuje každá hodnota nad 3,0 mmol/l zvýšené riziko. Ľudia, ktorí prekonali infarkt myokardu, cievnu mozgovú príhodu alebo majú ischemickú chorobu srdca, musia mať koncentráciu LDL cholesterolu ešte nižšiu – nemala by presiahnuť 1,4 mmol/l.

Urobte si v tom jasno

Dobrý nosič HDL

Hlavnou úlohou HDL lipoproteínu je odvádzať prebytočný cholesterol z krvného riečiska do pečene. Odtiaľ sa dostáva do žlče a opúšťa ľudské telo. Úlohou HDL lipoproteínu je aj odstraňovať cholesterol z tukových usadenín v cievach, preto sa mu ľudovo hovorí „dobrý cholesterol“. Jeho optimálne hodnoty sa pohybujú v rozmedzí od 0,9 do 2,1 mmol/l.

Zlý nosič LDL

Pomáha prenášať cholesterol do buniek. Každá bunka potrebuje cholesterol, ak ho však v krvi koluje príliš veľké množstvo a bunky ho nezužitkujú, hrozí riziko jeho postupnému usadzovaniu na stenách tepien – ateroskleróza. Cholesterolu nadviazanému na LDL nosič sa hovorí „zlý cholesterol“.