Nie, špáranie sa v nose naozaj nie je neškodným zlozvykom, hoci tak môže na prvý pohľad vyzerať. Ak sa mu venujete „vášnivo“ a dlhšiu dobu, následky môžu byť veľmi vážne a hrozí až vznik obávanej demencie. Ako je to možné?
Vedci z austrálskej Griffithovej univerzity na základe pokusov s myšami zistili, že baktérie z rúk prenikajú prostredníctvom čuchového nervu v nosnej dutine ľahko až do mozgu. Ten sa ich škodlivému pôsobeniu bráni produkciou a ukladaním látky zvanej beta amyloid, je to súčasť imunitnej reakcie organizmu.
Miesta s koncentráciou tejto látky lekári nachádzajú v mozgu pacientov s demenciou. Beta amyloid sa v mozgu zhlukuje a vytvára usadeniny medzi nervovými bunkami, ktoré nie je možné rozložiť. Hovorí sa im senilné plaky a považujú sa za pravdepodobnú príčinu demencie.
Vedci a lekári dodnes nemajú celkom jasno v tom, čo presne demenciu a jej najčastejšiu formu Alzheimerovu chorobu spúšťa, medzi hlavnými podozrivými sú gény, depresie a úzkosti, vyšší vek, samota či alkoholizmus, no čoraz viac sa do popredia dostáva negatívna rola mikroorganizmov.
Tie dokážu v ľudskom organizme narobiť poriadnu „šarapatu“. Nespôsobujú len bežné respiračné infekcie, ale môžu napadnúť akýkoľvek orgán a vyvolať dokonca až onkologické či srdcovocievne ochorenia. Teraz sa zdá, že sa k nim pridá aj obávaná a nevyliečiteľná demencia, u ktorej možno len do istej miery zmierňovať príznaky.
Čítajte viac Jednoduchý domáci test s hodinami napovie, či blízky trpí demenciou
Baktéria obišla bariéru
Austrálski výskumníci dokázali, že do mozgu myší sa cez nos až príliš jednoducho dostala nebezpečná baktéria chlamydia pneumoniae, ktorá vyvoláva zápal pľúc a priedušiek, dokonca aj zápaly srdcového svalu. Na prienik do mozgu využila práve čuchový nerv, čím sa jej šikovne podarilo obísť takzvanú hematoencefalickú bariéru.
Tá je kľúčová v ochrane mozgu pred patogénmi. Bez nej by nebola možná ani správna aktivita neurónov, teda mozgových buniek, a narušenie bariéry urýchľuje rozvoj neurologických ochorení a degeneratívne procesy v mozgu.
Práve baktéria chlamydia pneumoniae sa často objavuje v mozgoch ľudí, ktorí trpia rozvinutou demenciou. Napadnutie čuchového nervu je jedna z reálnych možností, ako sa baktéria do riadiaceho centra nášho organizmu dostala.
Výskumníkov pritom prekvapilo, ako rýchlo sa patogén v centrálnej nervovej sústave myší uchytil, podarilo sa mu to už za 24 až 72 hodín. Predpokladá sa teda, že čuchový nerv je pre baktériu akousi skratkou do mozgu.
„Ako prví sme dokázali, že baktéria môže ísť priamo do mozgu, kde je schopná spustiť patológiu ako Alzheimerova choroba. Stalo sa to na myšacom modeli, no získané poznatky sú potenciálne nebezpečné aj pre ľudí," povedal neurobiológ James St John, vedúci austrálskeho Centra pre neurobiológiu a výskum kmeňových buniek. Ako dodal, súvislosť medzi prstom v nose a demenciou však ešte musia dokázať ďalšie výskumy.