„V Čechách a na Slovensku je to určite povinnosť nahlásiť to,“ súhlasí MUDr. Ricardo Massmann z Ambulancie pre liečbu HIV na Klinike infektológie a geografickej medicíny na bratislavských Kramároch. „V Rakúsku a Nemecku to oznámiť nemusíte . Ale zas vo Francúzsku, oznámiť to nemusíte, ale ak niekoho ohrozíte, je to trestné. Anglicko bolo v tomto progresívne s tým, že sa túto oznamovateľskú povinnosť pokúšali zrušiť, ale mám pocit, že sa im to nepodarilo,“ domnieva sa lekár.
Jeden argument je ten, že dobre liečený HIV pozitívny pacient je neinfekčný, ďalší ten, že každý zdravotník sa vždy a za každých okolností musí správať tak, ako keby každý jeho pacient bol HIV pozitívny. To znamená, chrániť sa. Napokon, vírusových infekcií, pred ktorými je potrebné sa chrániť, existuje veľmi veľa. Taká hepatitída C je násobne infekčnejšia ako vírus HIV. Treba však objektívne dodať aj to, že hepatitídu C je dnes možné úplne vyliečiť, zatiaľ kým liečba HIV dokáže potlačiť vírusovú nálož v tele takmer na nulu, ale ak pacient prestane užívať liečbu, vírus sa zas začne množiť. Lekárska veda teda vie množenie HIV potláčať, ale nie zbaviť telo prítomnosti vírusu. Liečba je doživotná a má aj svoje vedľajšie účinky.
Predstavme si, že sa zdravotnícky pracovník pri invazívnom zákroku poraní pri neopatrnom zaobchádzaní ostrým nástrojom či injekčnou ihlou, ktorá prišla do styku s krvou pacienta. Položili sme MUDr. Masmannovi jednoduchú otázku:
Ako si lekár/chirurg/stomatológ, jednoducho zdravotník, ktorý potrebuje vykonať zákrok na HIV pozitívnom pacientovi, môže overiť, že tento pacient je dobre liečený = neinfekčný?
„Môžu nám zavolať do ambulancie. Ak je ten pacient tri-štyri roky na antiretrovírusovej liečbe a po každom odbere, ktorý mu robíme raz za pol roka, bol suprimovaný (počet kópií vírusu je pod detekovateľnou hranicou), znamená to, že je neinfekčný aj v danej dobe. Niektorí lekári vyžadujú aktuálne, čerstvé odbery pacienta. Takým vyhovieme a takéto odbery urobíme.“
Všetko toto sa zakladá na predpoklade, že pacient svoj HIV status zdravotníckemu pracovníkovi oznámil.
Koľko trvá overenie, že HIV pozitívny pacient je neinfekčný?
„Existujú rôzne typy testov,“ vysvetľuje MUDr. Massmann. „Pri rýchlych testoch, aké má možnosti k dispozícii naše Národné referenčné laboratórium na Limbovej v Bratislave, to trvá deň. Ale ak takéto testy nie sú k dispozícii, potom týždeň.“ Ak je zákrok v nemocnici plánovaný, potom by to nemal byť problém.
Všetky ďalšie aktuálne informácie na tému liečby HIV a jej účinnosti sa možno dozvedieť v tomto staršom rozhovore s MUDr. Ricardom Massmannom, ktorý sme urobili pri príležitosti Svetového dňa boja proti AIDS koncom minulého roka (čiže nie v súčasných súvislostiach):
Čítajte rozhovor Infektológ Massmann o HIV pozitívnych pacientoch v SR: Pripadá mi nefér súdiť ich, pre mnohých je to osobná dráma
V Lekárskych listoch v máji 2023 vyšiel rozsiahly článok pre odbornú verejnosť MUDr. Mareka Šuplera, MPH z Katedry zubného lekárstva LF SZU Bratislava. Týkal sa najnovších poznatkov a pravidiel manažmentu HIV pozitívneho pacienta v ambulancii zubného lekára. Podľa neho narastá potreba ošetrenia HIV pozitívnych pacientov (aj) v zubných ambulanciách.
Ak odhliadneme od „zásady rovnakého zaobchádzania“ a „práva na poskytovanie rovnakej zdravotnej starostlivosti každému“, autor cituje Vestník Ministerstva zdravotníctva SR: „V prípade novodiagnostikovaného HIV pozitívneho výsledku je pacient poučený o tom, že nesmie byť darcom krvi ani iného biologického materiálu a má o svojej HIV pozitivite informovať svojich sexuálnych partnerov a poslať ich na vyšetrenie anti-HIV protilátok. Pacient následne podpisuje vyhlásenie, že si je vedomý svojho zdravotného stavu a nesmie vedome ohrozovať iné osoby a šíriť infekciu HIV ďalej. Zodpovednosť za ohrozenie či vedomé šírenie infekcie sa teda v plnej miere prenáša na pacienta, a to nielen vo vzťahu k sexuálnemu partnerovi, ale napr. aj k zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý mu vykonáva invazívny zákrok.“ Iné ustanovenia sa aplikujú na HIV a iné na AIDS (AIDS je rozvinuté ochorenie a mnohí laici nerozpoznávajú tieto dva termíny.)
Samozrejme, plne liečený pacient, u ktorého liečba zaberá a je neinfekčný, určite nikoho neohrozuje infekciou. Ale aj taký musí oznámiť svoj HIV status zdravotníkovi. Podľa našich zákonov áno. Aj keď z ľudského hľadiska je pochopiteľné, že HIV pozitivita pacientov stigmatizuje viac ako čokoľvek iné, a v situácii, keď aj pre „bežného pacienta“ je nesmierne ťažké nájsť si v našich podmienkach lekára, s „HIV biľagom“ je to ešte násobne ťažšie. HIV pozitívni pacienti si dokonca aj po lieky chodia do veľkých anonymných lekární a miest, pretože v slovenských podmienkach sa nič neutají.
Stanovisko, ktoré vydalo Združenie HIV/AIDS Slovensko k stigmatizácii týchto pacientov, je logické a opodstatnené: „V súčasnosti existuje účinná liečba, napríklad aj pri ochorení HIV, ktorá umožňuje ľuďom s týmto ochorením žiť plnohodnotný a zdravý život a človek žijúci s HIV nepredstavuje pre nikoho žiadne riziko.“ Treba však dodať, že ide o pacienta, ktorý sa svedomito lieči, chodí na opakované kontrolné odbery, a u ktorého táto liečba účinkuje. A to môže objektívne posúdiť jedine zdravotnícky pracovník. Nie laik a nie samotný HIV pozitívny pacient.
„U HIV pozitívnych dispenzarizovaných pacientov so správne nastavenou pravidelnou a dodržiavanou liečbou je vírus HIV prakticky nedetekovateľný,“ píše MUDr. Šupler v Lekárskych listoch. „U týchto pacientov môžeme napríklad pri všetkých zubno-lekárskych ošetreniach postupovať ako pri HIV negatívnych.“ Zubný lekár zdôrazňuje dôsledné odobratie anamnézy, prípravu ambulancie pred ošetrením a okrem klasických protokolov píše o využívaní jednorazových ochranných nalepovacích fólií na všetky povrchy, ktoré prídu do styku s rukami ošetrujúceho personálu počas zákroku. Píše o tom, že v literatúre sa odporúča dvojo rukavíc, ale je v nich problematická manipulácia s jemnými nástrojmi. HIV pozitívnych pacientov objednávajú na koniec pracovnej doby, prípadne na posledný pracovný deň týždňa. „Jediná odlišnosť pri dekontaminácii je v ponorení použitých nástrojov do dezinfekčného roztoku v osobitnej nádobe,“ dodáva v texte.
Inými slovami – pri potenciálne infekčných pacientoch (hoci dobre liečených) sú zásady dezinfekcie a sterilizácie predsa len trošku odlišné, ako pri ošetrovaní bežného pacienta.
Iná vec je, ak sa prezradenie lekárskeho tajomstva zneužije na politický boj. To je už druhá vec a nie je to cieľom tohto článku.
Čo ak sa lekár pri invazívnom výkone poraní?
Predstavme si situáciu, že sa zdravotnícky pracovník pri invazívnom zákroku poraní pri neopatrnom zaobchádzaní ostrým nástrojom či injekčnou ihlou, ktorá prišla do styku s krvou HIV pozitívneho pacienta. Postupuje sa podľa Odborného usmernenia, ktoré bolo vo Vestníku MZ SR uverejnené ešte v roku 2000. Okrem dezinfekcie rany (tečúca voda, mydlo, dezinfekcia 70 % alkoholom po dobu najmenej 5 minút) sa v deň úrazu odoberá krv exponovanému zdravotníkovi pre uplatnenie finančnej kompenzácie v prípade potvrdenej profesionálnej infekcie.
Pacientovi sa odoberá krv tiež a je nutné požiadať napr. Národné referenčné centrum pre HIV/AIDS na SZÚ v Bratislave alebo najbližšiu kliniku infektológie o rýchlu diagnostiku. Ak je vzorka „HIV reaktívna“ (to znamená, že tu je možnosť infekcie), poisťovňa hradí tzv. poexpozičnú profylaxiu (berie sa liečba na HIV v tabletách, ktorá zabráni infikovaniu), treba ju nasadiť do 24 hodín, najneskôr do 72 hodín. V indikovaných prípadoch v potrebnom časovom limite dokáže takáto liečba (tzv. PEP-profylaxia po expozícii, vystaveniu sa vírusu) znížiť riziko prenosu infekcie až 10-násobne.
Ako sa šíri/nešíri HIV vírus
- Vírus sa nešíri vzduchom, kvapôčkami, podaním ruky, používaním uterákov, bozkom, poštípaním hmyzom, v bazéne, v saune atď. Nešíri sa vôbec, ak je HIV pozitívny pacient správne liečený (tzv. suprimovaný) a liečbu dodržiava.
- Neliečená HIV infekcia sa prenáša/šíri troma spôsobmi: sexuálne, krvou a vertikálne (z matky na dieťa).
- Vírus je citlivý na väčšinu bežných dezinfekčných prostriedkov (chlórové preparáty, 70 % etylalkohol atď.), ale je odolný voči ionizujúcemu a ultrafialovému žiareniu.