Vo veku 46 rokov pred dvomi týždňami náhle zomrela obľúbená bratislavská logopedička Lucia Palugyayová. Diváci ju mohli poznať z televíznej relácie Rapotáčik, v ktorej sa venovala riešeniu logopedických ťažkostí, a bola aj spoluautorkou knižky, ktorá vznikla na základe televíznej relácie.
Náhly skon vyvolal špekulácie, čo sa mohlo sympatickej moderátorke prihodiť, podľa zdroja Nového Času išlo o náhlu cievnu mozgovú príhodu, ktorá nepostihuje len staršie vekové ročníky, ale bez rozpakov loví aj v mladších vodách. Moderátorka si mala podľa informácií denníka ešte dva dni pred svojím odchodom plánovať výlety na veľkonočné sviatky…
Riziko, že sa človek stretne s mŕtvicou, ktorá môže pripraviť o život alebo zanechať vážne zdravotné následky, začína rásť už od 45. roku a významne sa zvyšuje od 65 rokov. Ľudia v tejto vekovej kategórii tvoria až tri štvrtiny všetkých prípadov.
V mladšej vekovej skupine majú vyššie riziko napríklad dospievajúce dievčatá a mladé ženy, ktoré užívajú hormonálnu antikoncepciu, fajčia a sú aj geneticky náchylné k tvorbe krvných zrazenín. Tieto zrazeniny môžu spôsobiť cievnu mozgovú príhodu, srdcový infarkt alebo embóliu. Rizikovým obdobím pre vznik mŕtvice je tehotenstvo, pôrod a obdobie po ňom.

Nezdravý životný štýl
Podobne ako pri iných civilizačných ochoreniach hrá svoju rolu aj nezdravý životný štýl. Ide predovšetkým o nedostatok fyzickej aktivity, sedavý životný štýl, fajčenie, konzumáciu alkoholických nápojov, tučnú a sladkú stravu, obezitu, nedostatok spánku a samozrejme chronický stres.
K rizikovým faktorom vzniku mŕtvice patria vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol, zvýšená hladina tukových látok v krvi či cukrovka, ale aj srdcové choroby ako arytmie, infarkt a poruchy chlopní.
Vyššia pravdepodobnosť cievnej príhody je aj u niektorých vrodených chorôb. Medzi také ochorenie patria napríklad vrodené nepravidelné spojenia medzi artériami (veľké cievne štruktúry) a žilami, ktoré môžu spôsobiť krvácanie a následnú mŕtvicu.
Pri mŕtvici dochádza k náhlemu prerušeniu prísunu krvi do určitej oblasti mozgu. To sa môže stať v dôsledku zablokovania cievy (ischémická mŕtvica) alebo krvácania do mozgu (hemoragická mŕtvica). Keď sa prísun krvi do mozgu preruší, bunky mozgu nemajú dostatok kyslíka a živín, čo vedie k ich poškodeniu alebo aj smrti.

Príčinou vzniku krvných zrazenín, ktoré sú podkladom pre vznik ischemickej mŕtvice, môže byť aj ateroskleróza, kedy sa na stenách tepien hromadia tukové, cholesterolové a iné látky.
Takzvaný aterosklerotický plát postupne rastie a zužuje tepnu, čo obmedzuje prísun krvi do tkanív, ktoré zásobuje. Hemoragickú mŕtvicu zasa spôsobuje prasknutie mozgovej cievy, ktoré spôsobí vyliatie krvi do mozgového tkaniva.
K hlavným príznakom mŕtvice patria poklesnutý kútik úst, slabé končatiny, zmätenosť či poruchy reči. V takom prípade treba na nič nečakať a okamžite volať odbornú pomoc. Zavolať si záchranku je pritom lepším nápadom, ako keď sa postihnutý dopraví do nemocnice sám či s pomocou okolia.
Mŕtvica sa rieši podaním liekov na rozpustenie krvnej zrazeniny, prípadne je možné zrazeninu chirurgicky odstrániť.
Koho postihla
Barbara Haščáková zomrela na mŕtvicu minulý rok v novembri vo veku len 43 rokov, v minulosti priznávala vážne problémy s pankreasom a nevyzeralo to, že by bola v Spojených štátoch amerických, kde žila, spokojná a šťastná.

Rozsiahla mŕtvicu postihla už ako 43-ročnú americkú herečku Sharon Stone, následky si niesla roky. Českej majsterke sveta v aerobiku Olge Šípkovej sa choroba ohlásila v 52 rokoch. Športovkyňa to považuje za následok prepínania síl, depresií a nespavosti. Televízneho moderátora Tomáša Juríčka mŕtvica postihla vo veku 24 rokov. Prežil a upravil svoj životný štýl, predovšetkým výrazne schudol.