Ako upozorňuje lekár internista, profesor Jozef Novotný z Fakultnej nemocnice Agel Skalica, obmedzením transmastných kyselín by sa dalo predísť až 1 200 úmrtiam ročne. Znížením príjmu sodíka, ktorý je dostupný najmä vo forme kuchynskej soli, by sa dalo predísť ďalším 1 600 úmrtiam.
Transmastné kyseliny sú nenasýtené tuky, ktoré sa nachádzajú v mäse, napríklad hovädzom a jahňacom. Menšie množstvo prirodzene obsahujú aj potraviny bohaté na mliečny tuk: maslo, smotana, tučné syry či smotanové jogurty.
Transmastné kyseliny sa tiež priemyselne vyrábajú. Najčastejšie sa tieto kyseliny nachádzajú v sušienkach, sladkom pečive, polevách. Potravinársky priemysel podporoval používanie takýchto rastlinných olejov a bránil sa ich regulácii z dôvodu ich nízkej ceny, dlhej skladovateľnosti a odolnosti voči opakovanému zahrievaniu.
„Transmastné kyseliny však okrem iného zvyšujú riziko kardiovaskulárnych ochorení, neplodnosti, Alzheimerovej choroby a rakoviny a ich pravidelná konzumácia vedie k zvyšovaniu čísla na váhe – k obezite,“ poukazuje lekár.
Čítajte viac Tento lahodný nápoj chráni pred rakovinou, výrazne znižuje riziko infarktu a pôsobí proti osteoporóze
Dánsko ich už zakázalo
V roku 2003 Dánsko prakticky zakázalo používanie transmastných kyselín v krajine. Zatiaľčo Európska únia bola najprv proti zákazu pre obavy z obmedzenia voľného pohybu tovaru, neskôr nariadenie schválila a propagovala postup Dánska ako plán pre iné krajiny.
„V súčasnosti WHO odporúča úplné odstránenie priemyselných trans-tukov zo stravy. Práve obsah transmastných kyselín v potravinách, po ktorých je na Slovensku vysoký dopyt, môže mať súvis s rozmachom obezity na Slovensku,“ poukazuje profesor Novotný.
Menej soľme
Keby sa celosvetovo znížil príjem sodíka o 30 percent, teda o 3,15 gramu na deň, dokázali by sme oddialiť až 40 miliónov úmrtí do roku 2040. Takéto zníženie už dosiahli svojimi intervenciami krajiny ako Fínsko, Japonsko a Turecko. „Na Slovensku by sme týmto opatrením mohli predísť nielen obezite, ale aj ďalším kardiovaskulárnym ochoreniam ako napríklad vysokému tlaku,“ doplnil Novotný.
Sodík najviac prijímame z priemyselne vyrábaných potravín, ako sú konzervy či údeniny, a zo soli. Slováci prijímajú dvojnásobok denného odporúčaného množstva soli, ktorým je najviac päť gramov, čo znamená približne jednu čajovú lyžičku. Malé deti by mali denne skonzumovať len dva gramy soli.