Na operáciu chrbtice dnes chodia už tridsiatnici

S bolesťou chrbta sa stretne počas života asi deväťdesiat percent z nás. K vlastnému chrbtu, kým nezačne bolieť, sa zvyčajne správame trochu macošsky. Škodíme mu nekonečným sedením, ale aj státím, jednostranným preťažovaním, nedostatkom pohybu, nadváhou, ale aj dlhodobým stresom či neriešenou úzkosťou.

Aj neurochirurg Tomáš Sloboda potvrdzuje, že to, čo najviac škodí našej chrbtici, sú extrémy, či už ide o preťažovanie chrbtice, alebo, naopak, o nedostatok pohybu. „Sedavé zamestnanie, šoférovanie, cestovanie či dlhé hodiny za počítačom, to všetko sú rizikové faktory, ktoré znižujú vekovú hranicu pacientov, ktorí k nám prichádzajú čoraz pravidelnejšie na konzultácie, a nezriedka aj na zváženie operačného zákroku,“ hovorí z vlastných skúseností expert z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku a z bratislavskej Clinica Orthopeadica.

Na dvere neurologickej ambulancie mu často klopú ľudia s bolesťami krčnej, hrudníkovej alebo driekovej chrbtice. Tieto bolestivé stavy sa odborne nazývajú dorzalgia. Hovorí sa o nich ako o novom fenoméne bolesti či celosvetovej epidémii, ktorá postihuje čoraz mladších ľudí, ktorí trávia svoj život za počítačmi a nad mobilnými telefónmi.

Čítajte viac Tri piliere účinnej liečby sklerózy multiplex

Bolesť, ktorá svojou intenzitou zaskočí

Mladí ľudia však navštevujú ambulancie špecialistov aj s občasnými bolesťami, ktoré sú vyprovokované vonkajšou záťažou, nachladnutím, dlhým sedením, mechanickým preťažením pri dvíhaní alebo rotáciách, s ktorými by sa pokojne mohli obrátiť na svojho všeobecného lekára. „Takéto bolesti nebývajú veľmi často spojené s neurologickými problémami. Väčšinou nenachádzame žiadne závažné degeneratívne zmeny, preto sa pri liečbe spoliehame na fyzioterapiu,“ vysvetľuje odborník, ktorý občas musí upokojovať mladších pacientov, ktorých bolesť pri „seknutí v krížoch“ nepríjemne zaskočí.

Keď sa neurochirurga Tomáša Slobodu ľudia pýtajú, či majú prestať športovať, lebo ich „seklo“ pri posilňovaní alebo palubových športoch, nikdy im pohyb nezakáže. Vždy ich nasmeruje na kvalitnú fyzioterapiu, aby sa naučili, ako správne cvičiť, ako si pripraviť stred tela a chrbát stabilizačnými cvikmi, aby v budúcnosti zvládli väčšiu záťaž. „Pohyb, ak je to len trocha možné, je dôležitý a priaznivý nielen pre pohybový aparát, ale aj pre fungovanie celého tela. Bolesť pri určitých aktivitách je signálom, že niečo nemusí byť v poriadku, preto odporúčam rehabilitácie alebo poradiť sa s fyzioterapeutom.“

U starších ľudí sa oveľa častejšie stretáva s degeneratívnymi zmenami, ktoré vedú k zmenám na chrbtici spojenými s útlakom nervových štruktúr. „Často majú rôzne neurologické príznaky na horných, dolných končatinách napríklad vo forme tŕpnutia či až slabosti. Tieto zmeny majú väčšinou chronický charakter, a vtedy je riešenie zložitejšie,“ hovorí odborník.

Čítajte viac Je zdravšie spať na ľavom či pravom boku? Ktorý by mali uprednostniť kardiaci, astmatici či ľudia s refluxom

Ochorenie, ktoré sa vás bude držať

Neurochirurg Tomáš Sloboda potvrdil, že sa znižuje vek ľudí, ktorí potrebujú operáciu platničiek, na ktoré sa špecializuje. „Áno, veľmi veľa mladých k nám chodí už s rozvinutým degeneratívnym procesom s neurologickými príznakmi. Čoraz častejšie sú to už štyridsiatnici či päťdesiatnici. Nie je zriedkavá operácia aj pred tridsiatkou.“

A verejne priznáva, že on je skôr netypický neurochirurg, pretože sa snaží pacientov od operácie odhovárať a ponúka im radšej iné riešenia. „Každá liečebná metóda má svoje výhody, ale aj riziká. A operačný postup prináša so sebou určite väčšie riziká. Objektívne existuje aj skupina pacientov, ktorým sa stav po operácii zhorší. Preto, ak to stav pacienta dovoľuje, je dobré využiť najprv neoperačný postup,“ vysvetľuje odborník z Ružomberka.

Pacienti si často myslia, že operácia odstráni ich ťažkosti a bolesti na sto percent. Nie vždy to tak je, hoci dokáže v mnohých prípadoch výrazne zlepšiť kvalitu života. „Vo všeobecnosti sa degeneratívne ochorenie chrbtice považuje za chronické, preto je nepravdepodobné, že po operácii ustúpia všetky ťažkosti. Úspech liečby ovplyvňuje veľmi veľa faktorov, ale aj očakávania samotného pacienta. To, čo jeden pokladá za úspech, iný vníma ako sklamanie s nedostatočným efektom,“ upozorňuje známy neurochirurg.

Bolesť chrbta je chronické ochorenie, s ktorým sa dá plnohodnotne žiť. Dôležitý je však aktívny prístup. „Pacientom po operácii hovorím, že je za nami tridsať percent práce a na nich teraz zostáva tých sedemdesiat percent. Či zvolíme liečbu operáciou, alebo nie, fyzioterapia je súčasťou jedného aj druhého riešenia.“

Neurológ Tomáš Sloboda tak prirovnáva bolesť chrbta k iným chronickým ochoreniam. „Ak máte napríklad diabetes, tak ho máte na celý život. Musíte dodržiavať životosprávu, hýbať sa, prípadne máte nastavenú medikamentóznu liečbu. To isté platí aj o chrbte. Bolesť chrbta je civilizačné chronické ochorenie. Ak sa objavila raz, objaví sa zas. Oveľa lepšie a jednoduchšie je jej predchádzať.“