Lieky sú síce vhodnou formou liečby pre určité typy duševných porúch a pacientov, na Slovensku sú však niektoré predpisované nadmerne a nevhodne. Štvrtými najčastejšie predpisovanými liekmi spomedzi všetkých u nás, sú lieky na úzkosť. NIHO zároveň upozorňuje na akútny nedostatok lekárov, ktorí sa venujú pacientom s duševným zdravím. Podľa Ligy za duševné zdravie, na jedného pacienta má lekár na Slovensku vyhradený čas v priemere 12 minút. Slováci sa najčastejšie liečia na úzkostné a depresívne poruchy, najviac hospitalizácií je pre problémy súvisiace s užívaním alkoholu. Duševné poruchy tak predstavujú závažný zdravotný, ale aj sociálny problém. Ministerstvo financií SR odhadlo záťaž na zdravotný a sociálny systém vyše 2 miliardy eur ročne.
Čítajte rozhovor Terapeut Miloš so skúsenosťou s depresiou: Každému, kto zablúdil v živote, odporúčam venovať čas inému. Je to liečivé
V Európe trpí problémami s duševným zdravím vyše 38% obyvateľov. Na Slovensku je to štatisticky asi len 15% obyvateľov – mnohí sa neliečia pre stigmu, ale aj nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. V zahraničí má podľa odporúčaní psychoterapia prednosť pred farmakologickou liečbou. Na Slovensku je však prax často iná. Duševné poruchy sa u nás liečia v mnohých prípadoch návykovými liekmi, hoci tie by sa mali užívať len v akútnych prípadoch. Nadužívanie liečby má negatívny dopad nielen na pacienta, ale aj na výdavky štátu z verejného zdravotného poistenia. Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO) aktuálne posudzuje nový liek s účinnou látkou esketamín. Je určený pre pacientov s depresívnou poruchou, ktorým dostatočne nepomohli dve predchádzajúce antidepresíva.
Spotreba psychofarmák každoročne stúpa
Základnými postupmi pri liečbe duševných porúch sú psychoterapia a liečba liekmi, takzvanými psychofarmakami. Najčastejšie predpisovanými psychofarmakami na Slovensku sú lieky na úzkosť. Viac ako 90% liekov na úzkosť pritom tvoria návykové benzodiazepíny. Tie by sa mali predpisovať najmä v akútnych prípadoch maximálne po dobu niekoľkých týždňov, slovenské dáta však naznačujú vysoký počet pacientov na dlhodobej liečbe. V roku 2017 to bolo takmer 60-tisíc pacientov. „Je vysoko pravdepodobné, že pacienti sú od týchto liekoch závislí, hoci sú k dispozícii bezpečnejšie formy liečby,“ hovorí analytička NIHO Lucia Grajcarová. „Nesprávne a nadmerné predpisovanie môže viesť k rozvinutiu rezistencie voči liekom, závislosti, k spomaleniu a neúčinnosti liečby,“ dodáva analytička Grajcarová. Jedným z dôvodov veľkej spotreby liekov je práve nedostupná psychoterapia.
Čítajte viac Od úzkosti k závislosti? Pozor na protiúzkostné lieky
Psychoterapia ako prvá voľba
V štandardoch mnohých krajín je psychoterapia odporúčaná ako prvá voľba, napr. pri väčšine úzkostných porúch alebo ľahších formách depresie. Psychoterapiou možno docieliť zníženie stresu a zlepšenie emočného prežívania, jej účinnosť potvrdzujú výskumy neurobiológie mozgu. „Na Slovensku je dnes psychoterapia málo dostupná, najmä pre výrazné bariéry pre vstup psychológov do zdravotníckeho systému, aj nízke úhrady zo zdravotného poistenia,“ hovorí Lucia Grajcarová. Veľká časť psychológov, ktorí absolvujú výcvik neskôr pôsobia radšej v súkromnom sektore. Psychoterapiu môžu poskytovať aj psychiatri, je ich však tak málo, že na ňu mnohí nemajú čas. K psychoterapii sa tak nedostanú najmä sociálne slabší pacienti. V rámci Plánu obnovy sú naplánované kroky, ktoré by mali tieto bariéry zmierniť alebo odstrániť.
„Psychoterapiu by tak malo možnosť oficiálne poskytovať ďalších dvetisíc psychológov z iných sektorov, napr. školstva alebo práce, sociálnych vecí a rodiny,“ vysvetľuje analytička.
Výskum liečby psychoaktívnymi látkami
Jedným z nových liekov v oblasti duševných porúch je liek s účinnou látkou esketamín. Momentálne je v procese žiadosti o uhrádzanie zo zdravotného poistenia. Liek je určený pre pacientov s depresívnou poruchou, ktorým dostatočne nepomohli dve predchádzajúce antidepresíva. Ide o pomerne drahý liek, mesačné náklady na pacienta by v úvode liečby vyšli na vyše 4-tisíc eur. Súčasná liečba je násobne lacnejšia.
Liek s účinnou látkou esketamín už posudzovali HTA inštitúcie (Health Technology Assessment) v zahraničí, avšak v Českej republike, Anglicku, Kanade či Nemecku jeho uhrádzanie neodporúčali. Dôvodom bola neistota vo vedeckých dôkazoch aj otázna miera hodnoty za peniaze v porovnaní s liečbou používanou v súčasnosti. NIHO momentálne vyzval výrobcu lieku na poskytnutie dôkazov a analýz v situáciách, keď by bol liek podaný pacientom až po zlyhaní tretej liečby. „Výsledky klinických štúdií naznačujú vyššiu účinnosť v neskoršom štádiu liečby, zároveň by jeho podávanie pri závažnejších prípadoch menej zaťažilo zdravotnícky systém,“ vysvetľuje analytička Grajcarová.
Popri liečbe hrá významnú úlohu aj prevencia duševných porúch, ktorú je potrebné začať už pri starostlivosti o rodičku a jej dieťa, pokračovať systematickou podporou v školskom systéme, na pracovisku a v komunite. Je potrebné rozšíriť kapacity a dostupnosť najmä komunitnej zdravotno-sociálnej starostlivosti. Rozšírenie týchto kapacít je ďalším z cieľov Plánu obnovy a odolnosti.