Kúpa správnych topánok pre dieťa, to je niekedy celá veda. Našťastie, 6-, 7-ročné dieťa vie už jasne povedať, či ho obuv niekde omína, či mu vyhovuje. Má to však aj druhú stranu: Malý školák je už vyhranená osobnosť, ktorá dáva najavo, či sa mu páči to, čo mu chceme obliecť a obuť. A topánky, ktoré ho nadchnú, nemusia práve spĺňať kritériá správneho obúvania.
Znížená citlivosť na bolesť a tlak
Detská noha má svoje špecifiká. Jedným z nich je znížená citlivosť na bolesť a tlak. Malé dieťa zvyčajne nepovie, že ho topánka tlačí, kosti jeho chodidla sú navyše dlho chrupkové mäkké, a tak ich nosenie nesprávnej obuvi rýchlo deformuje. Noha dieťaťa sa navyše vo zvýšenej miere potí a rýchlo rastie.
Odborníci z českého Zlína počas istej dávnejšej veľkej štúdie vyšetrili v priebehu dvoch rokov 10-tisíc detí a mladých ľudí vo veku 3–19 rokov. Medzi deťmi i mladistvými zistili takmer 14 rôznych chýb na nohách, ktoré spôsobuje nesprávna obuv: ploché nohy, vybočené päty, otlaky, mozole, deformované prsty.
Čítajte viac Podológ študuje mapu chodidla. Je to dôležité?
Počet detí s väčšími či menšími deformitami nôh stále narastá. Súvisí to aj s nákupom nekvalitnej obuvi. Nekvalitné materiály či nepriedušné umelé hmoty sa nohe vypomstia. Neprispôsobia sa totiž jej tvaru, naopak, noha sa prispôsobí im. Podľa českého podológa Jaroslava Fešara by správny tvar a konštrukcia obuvi mali pomôcť udržať pätu v správnom postavení, a zároveň udržať stabilitu v členkovom kĺbe. Vnútorný priestor obuvi by nemal tlačiť na prsty, nemal by deformovať priečnu klenbu ani stláčať nervy a cievy na priehlavku nohy. Dostatočne pružná stielka by zas mala znižovať námahu svalov pri nášľape.
Zásadne s dieťaťom
Ideálna detská topánka by mala mať priestornú guľatú špičku. V prípade špicatej obuvi sa totiž palec aj malíček nachádzajú v neprirodzenej polohe, pritláčajú sa k ostatným prstom. Vhodný strih zvršku obuvi zaručuje dobrú fixáciu nohy.
Mnoho detských pacientov s ortopedickými problémami má znížený vnútorný členok a z toho vyplývajúcu akoby tuleniu chôdzu. Akoby im od členkov išli nohy do iks. Ak dieťa nemá v priveľkej alebo nedostatočne fixovanej topánke dôkladne fixovanú pätu a spevnený členok, zákonite sa hmotnosť tela prenáša na kolená, ktoré sa takto preťažujú. Deti potom prichádzajú k pediatrom a ortopédom s bolesťami kolien.
Čítajte viac Spotené a páchnuce nohy? Ocot!
Topánky kupujeme zásadne spolu s dieťaťom (čo po niekoľko týždňov on-line nakupovania nebolo možné). V predajni zmeriame potomkovi nohu v špeciálnom merači, s pomocou ktorého sa stanoví presná veľkosť obuvi. Následne treba topánky vyskúšať. Obuv uzavretého strihu by mala mať pred palcom 10 mm dlhú rezervu, u malých detí môže byť tento priestor dlhý až 15 mm. Mamičky by však nemali stláčať špičku topánok prstami. Týmto spôsobom obuv môžu znehodnotiť. Malé deti navyše v takejto chvíli reflexívne pokrčia prsty. Topánka sa skúša tak, že dieťa sa obuje, ešte pred zašnurovaním topánky sa postaví, potlačí špičku čo najviac vpred a ak sa nám do zadnej časti topánky vmestí ukazovák, mala by byť veľkosť v poriadku.
A ešte jedna dôležitá vec. Nielen veľkosť topánok je dôležitá. Problémom môžu byť aj primalé ponožky. Spoločne s kúpou väčšieho čísla topánok treba vždy urobiť aj kontrolu veľkosti ponožiek. Dieťa z nich rýchlo vyrastie a mohli sa zbehnúť aj v praní. Primalá ponožka tiež deformuje chodidlo poddajnej detskej nohy.