Aké chudnutie je zdravé?
Závisí to od stupňa obezity. Určite nie je dobré ísť do extrémov. Mnohí držia mesiac alebo dva napríklad krabičkovú či kapustovú diétu, alebo hladovku, a aj sa im podarí schudnúť napríklad 15 kilogramov. Takýmto spôsobom sa však nenaučia, ako sa majú zdravo stravovať. Naša cesta je prácna, pomalšia, ale úspešnejšia. Účastníci projektu Cesta za zdravím sa postupne naučia zmeniť životosprávu tak, aby si to osvojili, na 80–90 % sa snažili jesť zdravú, racionálnu stravu a mali dostatok pohybovej aktivity. Pri nadváhe alebo obezite mierneho stupňa je optimálne schudnúť 4 až 5 kilogramov za mesiac, až tak veľmi ich to neobmedzí, môžu v bežnom živote normálne fungovať a budú sa cítiť lepšie. Každý však musí počítať s tým, že ak si za dvadsať rokov nadobudol nejakých tridsať kilogramov navyše, cesta smerom dolu potrvá minimálne rok.
Čo všetko ste zisťovali u účastníkov nášho projektu Cesta za zdravím?
Na začiatku všetci absolvovali komplexné vyšetrenie lekárom diabetológom/obezitológom. Vyšetrenie zahŕňalo odobratie anamnézy, následne každý podstúpil fyzikálne vyšetrenie, napríklad auskultačné dýchanie, či nemá šelest na srdci, opuch dolných končatín, kŕčové žily, skrátka od hlavy po päty. Vyšetrenie zahŕňalo aj odber krvi, hodnotili sme glykémiu nalačno, čiže hodnoty krvného cukru, metabolické, obličkové, pečeňové parametre, hladinu cholesterolu – celkového, HDL/LDL, triglyceridy, ióny – sodík, draslík, vápnik, hladinu vitamínu D, ako aj krvný obraz a moč. Merali sme hormóny štítnej žľazy a hladinu inzulínu nalačno, ako aj glykovaný hemoglobín na diagnostiku cukrovky. Urobili sme im EKG, zmerali krvný tlak. Pýtali sme sa tiež, či užívajú pravidelne nejaké lieky. Je to dôležité vedieť, pretože okrem úpravy stravy začnú aj športovať a podstúpia zvýšenú fyzickú záťaž. Okrem štandardných vyšetrení sme merali aj ich bazálny metabolizmus, teda ako ich telo spaľuje kalórie nalačno, na základe čoho vieme individuálne nastaviť kalorický príjem. Pri zmene životosprávy ho o trošku znížime a zvýšime výdaj. Umožní im to zbavovať sa tukovej hmoty, a zároveň tým, že budú mať aj pohybové aktivity, nebudú strácať svalovú hmotu.
Mohlo by Vás zaujímať Pridajte sa aj vy na Cestu za zdravím a zlepšite svoje stravovacie návykyČo je normálna hmotnosť?
Definujeme ju pomocou indexu telesnej hmotnosti (BMI), čiže hmotnosť v kilogramoch delene výška v metroch na druhú. Druhým spôsobom je meranie percenta tuku v tele. Ak má muž do 20–25 % tuku v tele je to v norme, nad túto hranicu ide o zvýšené množstvo. U žien je hranica 30–32 %. Dôležité ale je aj to, kde ho máte uložený, horší je v oblasti pásu. Ak je u mužov nad 94 cm, ide o rizikovejší tuk, u žien je to hodnota nad 80 cm. Tieto hodnoty korelujú aj s vyššími hladinami cholesterolu, s rizikom artériosklerózy, cukrovky a podobne. Ženy mávajú typ postavy skôr hruška, keď sa tuk ukladá skôr v oblasti bokov a zadku, tam je akoby menej škodlivý. Podľa BMI je normálna hmotnosť od 18,5 do 25 kilogramov na štvorcový meter, nadváha je od 25 do 30 a hodnota nad 30 znamená obezitu, ktorá má rôzne stupne.
Prečo treba mať normálnu hmotnosť?
Nadváha a obezita so sebou prinášajú zdravotné komplikácie. Pribúdajúci tuk totiž v organizme produkuje množstvo látok, ktoré ovplyvňujú zápalové parametre, hormonálnu situáciu, mnohé zvyšujú krvný tlak, prispievajú k zvýšeniu cholesterolu, a tým urýchľujú artériosklerózu. To všetko sú veci, ktoré neskôr prispievajú k vzniku cukrovky, srdcovo-cievnych ochorení, ruka v ruke s tým ide riziko infarktu alebo mozgových príhod. Cukrovka prináša chronické komplikácie v podobe poškodenia obličiek, ciev, sietnice, dolných končatín, čo môže viesť k amputácii. Málokto si uvedomuje, že obezita prispieva k vzniku až trinástich rôznych onkologických ochorení. Zdravotné riziká asociované s obezitou sú naozaj vysoké, v globále je až 236 ochorení, ku ktorým prispieva.
Takže samé negatíva?
Hovorí sa o dvoch benefitoch obezity, jedným je nižšie riziko osteoporózy, čiže rednutia kostí. Druhým, ktoré vyplynulo zo štúdií je, že obézne ženy majú vo fertilnom veku nižšie riziko rakoviny prsníka. Ale po menopauze je naopak obezita veľmi výrazným rizikovým faktorom vzniku tohto ochorenia.
Dedí sa obezita?
Prvé štúdie sa robili na dvojičkách, pri ktorých sa zbierali klasické dáta a predpokladalo sa, že dedičnosť je 40 – 70 %. Ale keď sa robili genetické štúdie ukázalo sa, že genetika hrá len veľmi malú úlohu, iba 10 – 14 %. Čiže základ je v obezitogénnom prostredí, ktoré zahŕňa viacero aspektov. Vždy je kľúčový pomer medzi príjmom a výdajom energie. Čiže 95 % obezity je primárnej, ako dôsledok multifaktoriálne podmieneného väčšieho príjmu kalórií ako ich výdaja. Sú aj sekundárne formy obezity, keď je za ňou nejaké ochorenie, Vždy pátrame aj po tom, či človek netrpí ochorením štítnej žľazy, jej znížená činnosť spomalí metabolizmus a ak je úplná, tak až o 30 %, alebo či napríklad neužíva kortikoidy. Tie zvyšujú chuť do jedla a človek má tendenciu priberať. Sú aj ďalšie ochorenia, napríklad nádory hypotalamu, centra v mozgu, ktoré reguluje pocit sýtosti a pocit hladu, máme aj naozaj veľmi raritné, monogénové typy obezity, keď za priberanie môže jeden gén.