Ako bude náš mozog počas života pracovať, ovplyvňuje jeho vývin v období pred, okolo a krátko po narodení. Jeho funkčný vývin však prebieha ešte roky po narodení, približne do 25. roku života. Počas dospievania dozrievajú mozgové funkcie ako myslenie, pamäť, priestorová orientácia, pozornosť či predstavivosť.
U detí je preto potrebné stimulovať mozgové funkcie postupne, s ohľadom na ich vek a čo najpestrejším spektrom činností.
Treba si pritom dať pozor, aby sme ich nepreťažovali. Aj v dospelom veku stále máme potenciál rozvíjať svoje mozgové funkcie, a to napríklad tréningom.
Pre správne fungovanie mozgu je dôležitý aj spánok, ktorý navonok vyzerá ako najpasívnejšia časť ľudskej aktivity. Opak je však pravdou. Počas spánku sa mozog zbavuje prebytočných informácií.
Čítajte viac Odpovedzte na 5 otázok. Trikrát ÁNO znamená, že máte migrénu
To, že nám pamäť funguje, berieme ako samozrejmosť, znepokojenie začneme cítiť až vtedy, keď sa začnú množiť prípady zabúdania.
Zabúdanie je prirodzený proces, ale môže byť aj príznakom ochorenia, keď nastávajú patologické zmeny na mozgu. Medzi také patria najmä Alzheimerova choroba a demencia.
Zabúdanie je takmer rovnako dôležité ako zapamätávanie. Je to vlastne forma „upratovania“, zbavovania sa nepotrebného.
Mnoho vecí, ktoré počas dňa robíme, riešime, počujeme, si nepotrebujeme pamätať. Je to prirodzená ochrana mozgu pred zahltením.
Pre zdravie mozgu je kľúčová aj správna výživa. Existuje mnoho živín, ktoré podporujú zdravie mozgu, vrátane vitamínov, minerálov a stopových prvkov.
Niektoré z najdôležitejších živín zahŕňajú omega-3 mastné kyseliny. Nájdeme ich napríklad v mastných rybách (losos, sleď, tuniak, makrela a sardinky), červenej repe, vo vlašských orechoch či ľanových a chia semienkach.
Čítajte viac Lieky a ich kombinácia s nápojmi. Čo môžu spôsobiť niektoré lieky v kombinácii s mliekom, džúsom alebo colou?
Slnečný vitamín D zas pomáha zlepšiť náladu a kognitívne funkcie. Aj keď ho väčšinu získavame zo slnka, nájdeme ho aj v mlieku, jogurtoch, syroch, ale aj v hubách.
Aby náš mozog správne pracoval, musíme sa aj hýbať. Pohyb totiž zlepšuje pozornosť, koncentráciu, pamäť a schopnosť rozhodovania, pomáha znížiť hladinu stresu a úzkosti, čo má pozitívny vplyv na celkové zdravie a pohodu.
Fyzická aktivita je ale dôležitá aj v prevencii a spomalení neurodegeneratívnych ochorení, ako sú Alzheimerova choroba a Parkinsonova choroba.
Odporúča sa, aby dospelí vykonávali aspoň 150 minút stredne intenzívnej fyzickej aktivity týždenne. A ako ešte trénovať a podporovať mozog? Pravidelnými tréningami, napríklad lúštením krížoviek a hlavolamov.