V 19. storočí začali ľudia chápať, že pre ľudskú kožu nie je škodlivé teplo, ako sa dovtedy ľudia domnievali, ale svetlo. Nemci Karl Eilham Hausser a Wilhelm Vahle v roku 1922 dokázali, že spálenie kože je podmienené časťou ultrafialového spektra medzi 280 až 315 nanometrami.
V tejto súvislosti im napadlo, že odfiltrovať práve túto vlnovú dĺžku by mohlo znamenať, že koža bude pred škodlivým žiarením chránená.
Nie je úplne jasné, kto je otcom prvého účinného opaľovacieho krému. Približne v rovnakom čase totiž s podobnými prípravkami prišli viacerí vynálezcovia.
V 40. rokoch americký lekár Benjamin Green nanášal na kožu amerických vojakov v tropických oblastiach Tichomoria dočervena sfarbené želé, ktoré ich malo ochrániť pred spálením.
Čítajte viac Dočervena opečení? Je to vlastne zápal kože
Bolo lepkavé a pôvodne išlo o veterinárny prípravok. Franz Greiter z Rakúska v roku 1946 predstavil prípravok na ochranu proti slnku Gletscher creme – pracoval na ňom osem rokov od chvíle, keď sa spálil počas jedného z výstupov na alpský vrchol Piz Buin.
Na rozdiel od tých súčasných prvé želé a krémy na ochranu proti UV žiareniu boli skôr husté a smradľavé. Ich pach pripomínal pach farby. Ani čo sa týka účinnosti, nebolo to „nič moc“ v porovnaní s dnešnou kozmetikou, Greiterov krém mal ochranný faktor 2.
Čítajte viac Ako si vyberať opaľovací prípravok? Rizikové UV filtre patria medzi hormonálne aktívne látky
Postupne dochádzalo k neustálemu zdokonaľovaniu a bol to práve spomínaný Greiter, ktorý v roku 1962 zoznámil verejnosť s faktorom SPF (Sun Protection Factor), čiže so stupnicou ochrany pred škodlivým žiarením. Opaľovacie krémy „odolné voči vode“ vznikli v roku 1977.
Dnes sa na ochranu pred slnkom nepoužívajú len krémy, k dispozícii sú aj oleje, spreje, telové mlieka, tuhé tyčinky a podobne. V budúcnosti sa už podľa niektorých štúdií nebudeme natierať ničím, vraj len zhltneme tabletku a hurá na slnko!