Jete len bielkoviny alebo sacharidy či tuky a dúfate, že schudnete? Riskujete tieto ochorenia

Dve miliardy ľudí na celom svete majú nadváhu a 800 miliónov trpí obezitou. Vina za pandémiu obezity, o ktorej sa hovorí v posledných desaťročiach, je pripisovaná dostupnosti kaloricky bohatej stravy, sedavému spôsobu života, poruchám spánku a nadmernému stresu. Poviete si, že v tom nie sme sami, ale Slovensko patrí ku krajinám s najvyššou mierou obezity v Európskej únii. A v TOP10 najtučnejších národov sme poskočili na šiestu priečku. V spotrebe cukru sa nám dokonca podarilo predbehnúť Američanov, na čom by mohol mať zásluhu náš pozitívny vzťah k sladeným nápojom.

Nikdy nemáme dosť

Pravda je taká, že na toľké pohodlie a dostupnosť jedla, aké máme dnes, jednoducho nie sme pripravení. Kedysi sme mohli zjesť len to, čo sme si dopestovali alebo dochovali. „Aké veľké pole by asi musel mať jeden človek, keby si chcel dopestovať zemiaky, aby mohol každý deň zjesť balíček čipsov? Koľko by asi musel zasadiť cukrovej repy, aby skonzumoval 32 kg cukru za rok? A koľko kurčiat by musel chovať, aby za rok mohol zjesť 230 vajec?“ zamýšľa sa lekárka Adela Penesová zo SAV, podľa ktorej nám chýba nutričná gramotnosť a schopnosť odolať agresívnemu marketingu zo strany potravinových výrobcov a fastfoodov.

Čítajte viac Obezita zvyšuje riziko týchto nádorov

Vezmime si príklad

V spoločnosti sú stále väčšie rozdiely, a kým na jednej strane stoja tí, ktorí majú všetkého nadbytok, na tej druhej je milión Slovákov, ktorí zápasia s nízkymi príjmami a žijú na hranici chudoby. „Tieto rodiny si vyberajú lacnejšie potraviny, ktoré sú častokrát nutrične chudobnejšie,“ upozorňuje na nerovnováhu odborníčka. Podľa nej by bolo najrozumnejšie prehodiť cenovky pri bielych a grahamových rožkoch, zaviesť nulovú DPH na zeleninu a ovocie a, naopak, zvýšiť daň na sladené nápoje a pridaný cukor, ako to urobilo napríklad Maďarsko a ďalších päťdesiat krajín sveta.

„Ako môže stáť dvojlitrový kolový nápoj 90 centov, a prečo za minerálku musíme zaplatiť 70 centov? Spomínam si, ako v 90. rokoch moja mama ochutnala kolu a povedala, že je to po prvé príliš sladké a po druhé príliš drahé a vyškrtla ju z nákupného lístka.“ Príklad by sme si mohli zobrať aj z Holandska, kde 70 až 80 percent ľudí jazdí na bicykli do práce aj do školy. Od stredozemných národov by sme zasa mohli odpozerať spôsob stravovania. Základné poučky všetci dobre ovládame: mali by sme sa vyhýbať alkoholickým nápojom, ultra spracovaným potravinám a fastfoodu. „Potom možno počet obéznych ľudí začne aj na Slovensku klesať,“ nádeja sa Adela Penesová.

Abstinenčné príznaky si len namýšľame

Podľa odborníkov niektorí ľudia s nadváhou vykazujú závislostné správanie – napríklad nevedia odolať niektorým potravinám a majú sklon k prejedaniu sa, keď pociťujú psychický tlak alebo stres. Ale abstinenčné príznaky, ako sú bolesti hlavy alebo tras rúk si len namýšľajú a väčšinou je za nimi nedostatočný pitný režim.

Ak by sme ale uznali, že existuje choroba závislosť od jedla, mohli by sme si vytvoriť alebo posilniť dojem, že nadmerná konzumácia je niečo, čomu nedokážeme vzdorovať.

Lebo keby nám niekto povedal, že čokoláda je návyková, alebo že sme ťažko závislí od nezdravého jedla, asi by to naše odhodlanie začať od pondelka zasa zdravo žiť nijako neposilnilo.

Ťažký návrat k normálnemu životu

A snažiť by sme sa naozaj mali, pretože ide o veľa. Odborníci spočítali, že obezita je spojená s 236 chronickými ochoreniami, ako sú cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak, infarkt a cievna mozgová príhoda, ale aj s nádorovými ochorenia, Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou. „S každým zvýšením BMI o 5 bodov sa zdvojnásobuje aj riziko úmrtia,“ pripomína lekárka zo SAV. A zďaleka nejde len o fyzické problémy, obezita robí ľudí nešťastnými.

O ľuďoch s nadváhou alebo obezitou si väčšina myslí, že by mohli schudnúť, keby sa viac snažili. Ale je ťažké povedať si zakaždým nie, najmä ak máte podlomené duševné zdravie, prežívate ťaživé životné udalosti, alebo stratíte zmysel života a jediné vaše potešenie je jedlo. „Pre ľudí, ktorí si zvyknú na svoj životný štýl, je ťažké niečo zmeniť, lebo to doslova bolí. Bod zlomu zvyčajne nastane po prvom infarkte, keď dostanú cukrovku alebo ich chirurg odmietne operovať.“ Takým ľuďom sa potom musí venovať celý tím odborníkov – psychológ, somnológ, nutričná poradkyňa, prípadne kardiológ aj ortopéd.

Čítajte viac Čo nás stojí nečinnosť? Priberáme a sme chorľavejší

Radšej sa zverte do rúk odborníkov

Kto by nechcel byť štíhly a najlepšie do pár týždňov? Odborníčka však varuje, že diéty, pri ktorých sa dostaví rýchly efekt, z dlhodobého hľadiska nefungujú. Pri jednostranných nárazových diétach – pomocou kapustovej polievky, grapefruitov, odšťavovania alebo očisty, sa pravdepodobne budete cítiť veľmi zle, hladní a môžete mať dokonca problém bežne fungovať, pretože len veľmi ťažko si takýmto typom stravovania zabezpečíte rovnovážny prísun živín. Od samého začiatku ste odsúdení na neúspech jednak našou biológiou, aj súčasným životným štýlom.

Dokonca môže dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu. „Ak by ste jedli len sacharidy, začali by vám chýbať bielkoviny. Deti v Afrike majú „kwashiokor“, sú opuchnuté, podvyživené a majú zníženú imunitu. Ak budete jesť len tuky, môžete urýchliť vznik aterosklerózy a „uhnať si“ akútny zápal pankreasu. Ak sa pustíte výhradne do bielkovín, poškodíte si pečeň i obličky.“ Rozhodli ste sa pre mäso? Ani s ním to nepreháňajte.

„Hrozila by vám hyperurikémia a akútny záchvat DNY,“ tvrdí odborníčka a spomína na mnohých pacientov, ktorí tiež špekulovali, ako si skrátiť cestu k zdravšej postave. „Do ambulancie za mnou chodil pán, ktorý odmietal statíny – lieky používané pri liečbe vysokého cholesterolu. Miesto toho sa liečil treščou pečeňou a to až dovtedy, kým nedostal záchvat DNY. Mali sme aj pacienta, ktorý jedol každý deň lososa a skončil s vysokou hladinou jedovatej ortuti v tele.“

Neprestávajte sa snažiť

To, či sa k obezite prejeme, alebo ju nenecháme nad sebou zvíťaziť, záleží len na našich každodenných rozhodnutiach – ako sa budeme stravovať, hýbať a koľko spánku si doprajeme. Svoj životný štýl však podvedome vštepujete aj svojim deťom. „Ak po práci len ležíte na gauči, pozeráte telku alebo do mobilu, tak sa nebudú hýbať a chodiť do prírody ani vaše deti. Záleží aj na tom, či doma varíte alebo si povinnosti zjednodušujete fastfoodom a menučkami v reštaurácii,“ uzatvára Adela Penesová.

Obézni sú u nás každý 4. muž, každá 4. žena a každý 6. dospievajúci. Dve tretiny dospelej populácie trpia nadváhou.