Spomínali ste, že závislosť od jedla si len namýšľame. V skutočnosti neexistuje?
Prejedanie síce vykazuje určité znaky závislosti, ale nie všetky. Máme napríklad potrebu zvyšovať dávky, prenasleduje nás neodolateľná chuť, ale nie sú opísané abstinenčné príznaky, pretože jesť jednoducho musíme. Ešte som nepočula o tom, aby sa niekto prejedal varenou brokolicou, zemiakmi a rybou dusenou na pare.
Ale my o sebe často hovoríme, že sme čokoholici alebo závislí od koly…
„Závislosť“ sa prejavuje skôr od špecifických potravín. Väčšinou od vysokokalorického jedla, ktoré obsahuje veľa soli, cukru a tukov, ako sú sladkosti, koláčiky, čipsy, kolové nápoje, slané arašidy. Jedlo sa používa aj ako psychická barlička.
Čo nás potom núti toľko jesť?
V prvom rade by to mal byť fyziologický hlad, mnohých ale poháňa hlad, ktorý je hedonistický. Túžia po slasti, ktorú im môže poskytnúť jedlo, pretože si potrebujú vo svojom živote niečo vykompenzovať. Často sú to nezvládnuté emócie, ktoré majú korene v detstve, zajedajú toxické vzťahy alebo im jedlo slúži ako odmena po namáhavom dni. Tých dôvodov je však oveľa viac – napríklad rodičia naučia deti nesprávne vzorce správania.
Ako to funguje?
Rodičia vás napríklad naučia, že po niečom nepríjemnom, ako je očkovanie, dostanete lízanku. Uložíte si vzorec správania „niečo ma bolí, pomôže mi niečo sladké“ a zvyknete si, že si sladkým môžete vykompenzovať nepríjemnosti a stres. V mozgu sa vytvoria nervové spojenia, vďaka ktorým sladká chuť aktivuje centrá odmeňovania v hypotalame a zakaždým, keď k tomu dôjde, vyvolá pôžitok.
Dá sa takéto nastavenie zmeniť?
Samozrejme, ale je to veľmi prácne a chvíľu to trvá. Musíte si uvedomiť, že zažívanie nepríjemností, stresu a zlých vecí je normálne. Preto by sme mali postupne zvyšovať aj mieru „odolnosti“ u detí a naučiť ich, ako zvládať prehry, pády či sklamania, miesto toho, aby sme ich pred všetkým príliš chránili.
Čítajte rozhovor Chrápete a neriešito to? Pozor, môže to byť nebezpečné. A ktoré pomôcky proti chrápaniu sú účinné?Prečo u nás stúpa počet extrémne obéznych ľudí?
Tak to by zaujímalo aj mňa. Podľa výsledkov HBSC štúdie má až 40 percent 11-ročných chlapcov nadváhu a obezitu. Pediatri nás varujú, že máme čakať cunami obezity. Odhaduje sa, že 40 až 70 percent týchto detí prejde do ambulancií pre dospelých s obezitou. Jeden čas sa už počty detí s nadváhou či obezitou zastavili, ale po pandémii je tu zjavne opätovný rast.
Kam sa my Slováci môžeme prejesť?
My sme sa už ale prejedli až do extrémnej obezity. Presné dáta ešte nemáme, ale z jednej ambulancie všeobecnej lekárky, ktorá si viedla štatistiku 2-tisíc pacientov, boli extrémne obézne štyri percentá mužov a deväť percent žien. Pravda o tom, koľko máme na Slovensku pacientov s extrémnou obezitou, bude asi niekde uprostred. Dosť ďaleko od odhadovaných 0,5 až 1 percenta z celkovej populácie. S druhým a tretím stupňom obezity je na Slovensku už asi pol milióna ľudí.
Majú ľudia, ktorí sa prejedia až k extrémnej obezite, svoj stav ešte vo vlastných rukách?
Áno. Veď kto im nakladá na tanier?
A nie je obezita dedičná?
Nie, obezita nepatrí medzi dedičné choroby. Je to multifaktoriálne podmienené chronické ochorenie, na ktoré môžete mať genetickú predispozíciu. V tejto súvislosti sa do popredia dostávajú epigenetické faktory, skúmame, ako sa určité gény zapnú alebo vypnú v dôsledku vonkajších faktorov, ktorými môže byť nezdravá strava alebo nedostatok pohybu.
Musia sa obézni pacienti, ktorí schudnú, do konca života vyhýbať niektorým potravinám?
Áno, alebo si ich môžu dať len výnimočne a málo. Gastroenterológ Peter Minárik rozdelil pacientov na „abstinentov“ a „kontrolórov“. Ja by som patrila k druhej skupine. Keby som jedla, čo mi oči vidia, tak mám dnes viac ako sto kíl. Musím sa kontrolovať a dávať si pozor – jeden koláčik áno, viac nie – a snažiť sa jesť funkčné zdravé potraviny, ako je mak alebo brokolica, aj keď mi veľmi nechutia. Abstinent si nemôže dať ani jeden koláčik, nedokáže odolať a zje toho veľa. Keby si dal povedzme päť 2-milimetrových koliesok klobásky so zeleninou raz za mesiac, nič dramatické by sa nestalo, no on ju skonzumuje na posedenie celú.
Koľko ľudí dokáže schudnúť z extrémnej obezity?
Málo, záleží na tom, ako sú motivovaní, lebo cieľ nemusí byť len schudnúť, ale napríklad operácia žlčníka či kolenného alebo bedrového kĺbu, na ktorú vás vezmú len vtedy, keď si upravíte hmotnosť. Nižšiu váhu si musíte udržiavať aj po zákroku, pretože umelý kĺb nevydrží takú veľkú záťaž. Či uspejete, záleží aj od podpory okolia, rodiny, od psychického nastavenia. Doslova sa musíte naučiť žiť. Prevrátime vám život hore nohami a musíte si znova usporiadať rebríček hodnôt.
Čítajte rozhovor Chirurg a súdny znalec: Aj zväčšovanie prsníkov môže byť rizikové, niektoré operácie majú dohru na súdeČo je na tom najťažšie? Prečo chudnutie niekedy nefunguje?
Najdôležitejšie je mať správnu motiváciu, nastavenú hlavu, aby sa vám podarilo dostať pod kontrolu napríklad emočné jedenie. Mnohí moji pacienti majú za sebou epizódu depresie alebo sú stále na antidepresívach. Niektorí nemajú partnerský vzťah, žiaden sexuálny život, práca ich nebaví a chodia do nej iba preto, lebo musia platiť účty. Ak nemajú ani žiadne koníčky, ani sociálny život, jedlo je pre nich jedinou útechou a pôžitkom. Keď im predpíšem diétu a pohyb, čo im zostane zo života?
Pacienti sa za diagnózu obezita často aj hanbia. Spomínam si na ženu s hypertenziou, ktorá ju v správe od lekára jednoducho preškrtala fixkou…
Pacient by si nemal vyberať diagnózu podľa toho, či sa mu páči, alebo nie. Obezita vplýva na celkový zdravotný stav. Keby táto žena schudla 10 kg, upraví sa jej krvný tlak o 10 mmHg a možno by nemusela brať ani tabletky. Táto diagnóza má oveľa širší význam, nie je to len škaredé slovo alebo estetický problém. To by sme sa tým my lekári vôbec nezaoberali.
Ako na emočné jedenie
Dôležité je nielen čo jeme, ale aj prečo to jeme. Ku kilám navyše často prispieva emočné jedenie. Silné emócie vyvolávajú napätie, ktoré sa emoční jedáci snažia uvoľniť jedlom.
- Než začnete jesť, dajte si pauzu. Zavolajte niekomu blízkemu, zahrajte sa s domácim miláčikom, napustite si teplý kúpeľ, vyplnte sudoku alebo sa začítajte do knihy.
- Riešte príčinu problému, snažte sa svoje emócie uspokojiť inak ako jedlom.
- Zvyšujte svoju telesnú a psychickú odolnosť. Buďte vonku čo najviac. Doprajte si čas len pre seba. Dbajte o to, aby ste mali kvalitný spánok.
Väčšina ľudí s nadváhou alebo obezitou viní zo svojho stavu štítnu žľazu. Môžeme mať na Slovensku toľko chorých?
Nie, na to sa vyhovárať nemôžu. Hormóny štítnej žľazy urýchľujú metabolizmus, a tí, ktorým sa netvoria v dostatočnom množstve, môžu mať metabolizmus spomalený. Ak sa však potvrdí hypofunkcia štítnej žľazy, pacient dostane substitučnú liečbu. Endokrinológ ho bude držať na vyrovnaných hodnotách hormónov, ako keby jeho štítna žľaza normálne fungovala, a preto nemá dôvod priberať. Ten by sme mohli uznať iba v prípade, že má neliečenú hypotyreózu, ale tá nie je taká rozšírená, aby sme ňou vysvetlili dve tretiny ľudí s nadváhou a obezitou na Slovensku. Kongenitálna (vrodená) hypotyreóza sa vyskytuje v jednom prípade na 3 000 až 4 000 novorodencov, preto sa robí ich skríning. U dospelých je výskyt hypertyreózy 5 až 7 percent, a ak sa diagnostikuje, potom sa lieči. Výskyt ochorenia sa na Slovensku v 60. až 70. rokoch minulého storočia rapídne znížil zavedením jodizácie kuchynskej soli.
Čítajte viac Cukrovka a obezita sú spojené nádoby. Strava je preto dôležitáMáme v rodine človeka, ktorý má vyslovene strach, že ostane hladný čo i len niekoľko hodín…
Áno, niektorí ľudia si myslia, že keď nebudú šesť hodín jesť, zomrú. Ale zdravý človek, ktorý nemá cukrovku a nemusí sa obávať hypoglykémie, bez jedla určite vydrží a pôst mu iba prospeje. Bez kyslíka vydržíme päť minút, bez vody sedem dní a bez jedla až 30 dní. Druhá vec je, či by takúto argumentáciu tento človek prijal.
Ľudia majú predstavu, že ak je niečo zdravé, môžu toho zjesť, koľko len chcú.
Tak to tiež nie je pravda. Nemôžete vypiť liter olivového oleja alebo zjesť jeden kilogram mandlí. Aj zo zdravo zloženej stravy sa priberá. Zdravé musí byť aj množstvo. A dôležité je aj načasovanie jedla, čím sa zaoberá jeden celý vedný odbor chrononutrícia.
Niektorí ľudia vo vyššom veku sa veľmi nehýbu, ale majú energetický príjem ako vrcholoví športovci. Znamená to, že keď sa človek nehýbe, mal by hladovať?
Nemusí hladovať. Aj keď ležíte v nemocnici v umelom spánku, potrebujete energiu, aby váš organizmus fungoval. U bežného človeka spotrebuje bazálny metabolizmus tri štvrtiny prijatej energie. Nejakých 7–9 percent potrebujete na spracovanie potravy, niečo na produkciu tepla a ten zlomok, čo ostane, je pohybová aktivita. Starší ľudia si však musia uvedomiť, že metabolizmus sa s vekom spomaľuje. Prirodzene tak potrebujú oveľa menej energie a nemôžu jesť všetko, čo by chceli. Musia sa trošku kontrolovať. A takisto sa musia hýbať primerane veku a stavu. V Dánsku vybudovali obrovské športové komplexy s fitnescentrom, plavárňou a ihriskami. Za nízky poplatok, asi 35 eur na mesiac, tam môžete chodiť športovať. Môžete tam vidieť seniorov hrať futbal alebo bedminton. Ortopédi každodenný pohyb odporúčajú aj pri artrotických kĺboch.
Existujú nejaké základné pravidlá, ako si jedlo načasovať?
Jedlo by ste si mali načasovať tak, aby ste ho stihli stráviť a nezaťažovali si tráviaci trakt. Na tomto princípe funguje prerušovaný pôst. V čase, keď máte 80-percentný výdaj energie, by ste mali prijať 80 percent energie. Nočné sovy a ranné vtáčatá to budú mať trochu inak. Ďalšia dôležitá zásada je nejesť aspoň tri hodiny pred spaním.
Je chudnutie vždy nevyhnutné? Niektorí sa oháňajú tým, že majú síce nadváhu, ale veď sú zdraví.
V angličtine pre to majú pomenovanie obese otherwise healthy subject. Máte síce obezitu, ale bez ďalších súbežných ochorení, ako je vysoký tlak, cholesterol, cukrovka. Tento stav je však dočasný. Nadváha s BMI medzi 25 až 30 kg/m2 je spojená s 1,5-krát vyšším rizikom predčasnej úmrtnosti, obezita zvyšuje riziko predčasnej smrti 2– až 2,5-krát.
Musíte si uvedomiť, že naša kostra je stavaná tak, aby uniesla 50– až 60-kilogramovú ženu a 70– až 90-kilogramového muža. Keď k nim zrazu pribudne ďalších 20–30 kíl, môžete si vážne poškodiť chrbticu a váhonosné kĺby. V ambulancii mám pacienta, ktorý má niečo po štyridsiatke a na kolenách artrózu tretieho stupňa. Musí schudnúť, lebo inak sa nezmestí na operačný stôl.