Nevládzete ísť do práce? Bežte za odborníkom, kým sa to nezhorší

Čo to znamená energeticky neutrálny týždeň?

Keď si začiatkom týždňa plánujete rozvrh, mali by ste sa doň pokúsiť zahrnúť aj adekvátny oddych – i už čas s blízkymi, šport, výlet, dopriať si knihu alebo byť sami so sebou. Každý deň nemusí byť vyvážený, niekedy máme niekoľko náročných dní po sebe, ale malo by vám to sedieť v rámci týždňa. Často si hovoríme: Ešte vydržím, potiahnem mesiac, budú sviatky, prázdniny, dovolenka, zatnem zuby, veď si potom oddýchnem. Ťaháme v kuse, až kým nepadneme mŕtvi. Vydržať mesiac je náročné aj nebezpečné.

Lebo by sme mohli postupne vyhorieť? Čo je to vlastne za stav?

Je to taký stav vyčerpania, pri ktorom už nedokážete zregenerovať. Prejavuje sa nespavosťou, nechutenstvom, zníženou koncentráciou. To, čo vám bežne trvalo pár minút, vám zaberie hodinu. Napríklad napísanie jedného e–mailu: Normálne otvoríte mail, odpíšete a prejdete na ďalší. Ak vyhoríte, budete naň pozerať pol dňa a nakoniec vypnete počítač. Ak vás práca predtým napĺňala, teraz máte pred sebou obrovskú bariéru a musíte sa do nej nútiť.

Na prvý pohľad to môže vyzerať ako prokrastinácia alebo obyčajná lenivosť. V čom je teda rozdiel?

Hlavný rozdiel je v tom, že keď ste vyčerpaní a oddýchnete si – povedzme vezmete si dva týždne dovolenky, vrátite sa do práce s nadhľadom, upracete si veci v hlave a zasa máte drive. Ak ste vyhoreli, po dvojtýždňovej dovolenke sa budete cítiť rovnako vyčerpaní ako pred ňou. To je jeden z vážnych signálov, keď by ste sa mali zastaviť a povedať si: Aha, s tým už určite treba niečo urobiť.

A čo znamená, že je to syndróm?

Keď sa viaceré symptómy – napríklad nespavosť alebo nechuť do jedla – dajú do jedného balíka, pomenujú sa ako syndróm. A pretože boli nejaké symptómy charakteristické pre vyhorenie, definoval sa syndróm vyhorenia. Pred pár rokmi sa z neho stala reálna psychiatrická diagnóza, takže ho pokojne môžeme nazvať aj poruchou alebo duševným ochorením.

Môžeme teda odísť na péenku?

Je to normálne ochorenie, takže áno.

Ako dlho môže trvať, kým sa z toho spamätáme?

Rádovo v mesiacoch, pol roka, rok. Ak je to iba vyhorenie. Organizmus si vyberie daň za extrémny výkon. Vyhorenie je choroba z vyčerpania, spotrebujete všetky svoje zdroje – vypálite ich a nie je čo prikladať do pomyselného ohníka.

Čítajte viac Spíte málo, zle alebo veľa? Otestujte sa a zistite, kde robíte chybu

Ktoré profesie ním naj častejšie trpia?

V roku 1974 popísal syndróm vyhorenia Herbert Freudenberger u zdravotných sestier, dnes sa vyhorenie chápe skôr ako manažérska choroba, teda ako choroba veľmi aktívnych a výkonných ľudí. Fakticky však môže vyhorieť ktokoľvek. Musíte mať len niečo veľmi radi, ponoriť sa do toho, byť angažovaní, poháňaní vnútornou motiváciou. Problém je v tom, keď napriek veľkému dlhodobému úsiliu neprichádza očakávaný ohlas – ani odmena a namiesto nej sa musíte vyrovnávať s frustráciou alebo ďalšími pracovnými úlohami. Zdravotné sestry môžu od rána do večera slúžiť, robiť zmysluplnú prácu a stále budú mať plné lôžka pacientov. Jednému pomôžu, druhý príde. Ak je práca pre nich poslaním, o to väčšie je riziko. V tom je ukrytý ten paradox: „za odmenu“, nasadenie a lásku k práci dostane človek obrovské znechutenie. Ak chodíte do práce len do výšky platu a keď padne, jednoducho sa zdvihnete a odchádzate preč, vyhorenie vám najskôr nehrozí. To samozrejme nie je návod na to, ako sa vzdať vnútornej motivácie – taký prístup je veľmi dôležitý, zmysluplný a obohacujúci. Avšak vyhorenie je pre angažovaných ľudí rizikom, ktoré sa potrebujú naučiť zvládať.

Nemôžeme od seba chcieť stopercentný výkon?

Musíte rešpektovať svoju prirodzenú kapacitu. Mnoho ľudí kladie na seba viac ako stopercentné nároky a to môže viesť k problémom.

V dnešnom svete to môže byť problém, pretože sa na zamestnancov kladú vysoké nároky…

A navyše vás to baví. Ste v tom kompetentní, aj príležitostí je veľa. Minule sme sa o tom rozprávali s jedným mojím klientom. Pýtal sa ma: A prečo to ja vlastne robím? Odpovedal som: Lebo môžete. Niekedy musíte vedieť odmietnuť nové príležitosti, spomaliť, lebo si potrebujete oddýchnuť, mať čas pre seba a blízkych. Trochu zjednodušený príklad: Ak má výťah nosnosť 500 kilogramov a vedome ho dlhodobo preťažujem a nerešpektujem konštrukčné limity, rýchlo sa opotrebuje a predčasne skončí mimo prevádzky. Je to preto, lebo som ignoroval všetky kontrolky, ktoré na dlhodobé preťažovanie upozorňovali.

Takže vyhorenie je vlastne prepracovanosť?

Vyhorenie je viac než prepracovanosť. Niekedy za vznikom vyhorenia nie je len samotné nadšenie v práci. Počas liečby sa pozeráme aj na to, či neexistuje nejaký hlbší problém. Poviem len jeden z príkladov. Častou súčasťou nášho sebaobrazu je aj pocit, že nie sme v niečom dostatoční. Môže k tomu dochádzať rôznymi spôsobmi – v detstve, pri výchove, v škole, keď nedostávate ohlas, ste stále spochybňovaní, pre niekoho z rodičov nie ste dosť dobrí. Dostávalo sa vám málo uznania alebo žiadne. Je to nepríjemný pocit a častou reakciou na to je, že sa snažíte spraviť niečo extra, aby vás iní prijali a ocenili. Podať veľký výkon, niečo dosiahnuť v práci, v športe. Snažíte sa vyniknúť, aby si vás ostatní začali všímať. Výkon sám osebe nie je zlý, ale ten vnútorný motív je nezdravý. Ak si to nevyriešite, budete sa stále do niečoho tlačiť a výkonom kompenzovať hlbší problém.

Môžeme vyhorieť aj niekoľkokrát za život?

Slovo vyhorenie sa často nadužíva, je to trendy slovo. Kto už raz vyhorel, dá si v budúcnosti veľký pozor. Môže sa vám však opakovane stať, že sa dostanete na prah vyhorenia. Je to nepríjemné, ale zaradíte spiatočku, vezmete si voľno a dáte sa dohromady.

Niekto tento stav vyhodnotí tak, že musí zmeniť zamestnanie…

Často sa to pozná práve podľa toho, že zmeníte zamestnanie, naskočíte na rovnaký režim a ste zasa tam, kde ste boli. Väčšinou to zhodíte na zamestnávateľa – sú tam nejaké divné podmienky, nevedia vás oceniť, všetci sú tam pomalí, vy jediný tam driete. Či treba dať výpoveď, je častá otázka, ktorá sa rieši v rámci liečby. Ale nie je to nevyhnutné. Môžete ostať niekoľko mesiacov na péenke a podľa toho, ako to vyhodnotíte, a zamestnávateľ vám to umožní, vrátite sa späť, alebo sa rozhodnete pre nový začiatok na inom pracovisku.

Poznáte zamestnávateľov, ktorí vedia v takejto situácii podporiť zamestnancov?

Samozrejme, mnohí zamestnávatelia sa snažia byť ústretoví a nechcú prísť o cenných zamestnancov. Stretol som sa aj s tým, že ma zamestnávateľ oslovil so žiadosťou o pomoc konkrétnemu manažérovi, ktorý už raz mal problémy s vyhorením, dal výpoveď, vrátil sa, ale po čase sa mu opäť vracali symptómy. Zamestnávateľ mu poskytol podporu, aby neskĺzol do starých koľají. Nie každá firma chce ľudí len vyžmýkať. Títo ľudia sú cenní, kompetentní, majú svoju prácu radi, sú užitoční, akurát sa potrebujú na učiť pracovať s výkonom. Majú napríklad tendenciu ťahať za iných a pocit, že všetko vedia urobiť najlepšie.

Čítajte viac Bývate po jedle unavení? Môže byť za tým cukrovka? Pozrite si 9 chýb, ktoré možno robíte

Prečo sa z toho nedá vyspať alebo to vybehať?

Keď máte problémy s vyčerpaním, celé okolie presne vie, čo by ste mali robiť. Dávajú vám rady – vezmi si dovolenku, choď sa vyvetrať, daj sa fyzicky dokopy. Pri skutočnom vyhorení to však nestačí, problém je oveľa väčší, potrebujete dlhšiu pauzu a pozrieť sa hlbšie do svojho vnútra. Často je obraz vyhorenia podobný ako pri depresii. Jeden z prejavov depresie je, že stratíte chuť do akejkoľvek aktivity, aj vstať ráno z postele. Aj skúsený odborník môže mať problémy odlíšiť ich od seba, navyše takéto vyčerpanie môže viesť k depresii. Základný rozdiel je v tom, že depresia je ešte vážnejší a zložitejší problém a väčšinou sa lieči dlhšie ako vyhorenie.

Môže sa z toho človek dostať aj sám?

Pravdepodobnosť, že sa z toho človek dostane sám, je pomerne nízka. Môže to trvať roky a problém sa môže ešte prehĺbiť. Ak si zlomíte ruku a nepôjdete k lekárovi, určite vám kosti zrastú, ale môžu byť pokrivené a časom vás bude ruka bolieť a bude vyzerať škaredo. Ak si ju dáte napraviť a vyrovnať, hojenie sa urýchli a efekt bude lepší. Duševné ochorenia sa podceňujú a stigmatizujú. Keď sme roku 2021 robili v Lige za duševné zdravie celoslovenský reprezentatívny prieskum, 73 % ľudí tvrdilo, že problémy v oblasti duševného zdravia sú hanbou, prejavom slabosti, preto si s nimi chcú mnohí poradiť sami.

Kedy by sme mali zájsť za odborníkom?

Ideálne, keď sa objavia prvé symptómy. Napríklad ak už týždne chodíte s nechuťou do práce, cítite sa dlhodobo unavení, ani po dvojtýždňovej dovolenke to nie je lepšie, máte problémy so spánkom, s koncentráciou. Na čo chcete ešte čakať? Po rozhovore s odborníkom možno zistíte, že na tom nie ste až tak zle. Budete mať aspoň istotu, že ste problém nepodcenili – napokon, tak sa predsa správame aj v iných oblastiach. Zachytiť väčší problém v zárodku je vždy lepšie ako liečba závažného ochorenia v poslednom štádiu.