Koľko trvá, kým HIV spôsobí ochorenie AIDS?

HIV je skratka pre vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti. Bol objavený začiatkom 80. rokov, prvý prípad na Slovensku sa vyskytol v roku 1985. Na Slovensku bola prítomnosť HIV od začiatku štatistiky až doposiaľ diagnostikovaná u 2 576 osôb, pričom Slováci tvoria 1 263 osôb. V štádiu AIDS, čiže rozvinutého ochorenia, sa ocitlo 53 osôb a sto ľudí ochoreniu podľahlo. "70 % prípadov ochorenia sa u nás prenáša homosexuálnym stykom, 20 % heterosexuálnym, 2 % tvoria narkomani a u zvyšku prenos nie je jasný. Nie všade je však väčšinový homosexuálny prenos, v Afrike, ale aj na východ od nás dominuje prenos heterosexuálnym pohlavným stykom, " povedal MUDr. Štefan Jacák. Ide o Ukrajinu, Rusko či Moldavsko.

Štádium AIDS, čiže syndróm získanej imunodeficiencie, sa rozvíja, ak sa nákaza HIV nelieči. U tzv. rýchlych progresorov môže toto obdobie trvať 2–3 roky, ale obyčajne je to desať rokov od nákazy.

Foto: SHUTTERSTOCK

HIV, AIDS, vírus, infekčná choroba, infekcia Infekcie HIV sa od roku 1993 rozdelené do troch štádií: A, B a C (synonymum pre AIDS).

Tri štádiá HIV infekcie

Od roku 1993 existuje klasifikácia štádií infekcie HIV, počas ktorých dochádza k strate bunkovej imunity. Štádiu A sa hovorí asymptomatická fáza, ktorá môže trvať spomínaných 3–10 rokov, niekedy sa počas tejto fázy vyskytnú akoby chrípkové príznaky alebo symptómy podobné mononukleóze. Štádium B už príznaky má, sú to rôzne kvasinkové infekcie, návraty herpetických infekcií ako pásový opar, chronické horúčky a nevysvetliteľné hnačky trvajúce viac ako mesiac, keď by mal lekár spozornieť, lebo s imunitou pacienta nie je zjavne všetko v poriadku. Štádium C je už synonymum pre AIDS, rozvinie sa za 8–12 rokov od nákazy (ak nie je liečená) a to už dochádza k rôznym infekciám so smrteľným priebehom, netypickým zápalom pľúc, toxoplazmóze mozgu, karcinómom a pacient doslova chradne. Hodnotí sa aj úroveň jeho bunkovej imunity, čo je počet špeciálnych bielych krviniek (T-lymfocytov), ktorým sa hovorí CD4. Zdravý človek by ich mal mať 700–1 000 na jeden mikroliter plazmy, v treťom štádiu HIV infekcie ich pacienti s AIDS mávajú pod dvesto a úroveň päťdesiat je už nezlučiteľná so životom.

Prenos HIV je možný v zásade troma spôsobmi – pohlavným stykom, krvou a z matky na plod (ešte v maternici cez placentu, najvyššie riziko je však počas pôrodu a neskôr dojčením). Medzi najrizikovejšie biologické materiály patria krv, likvor (mozgovo-miechový mok), plodová voda, výpotky (napr. nahromadená tekutina v osrdcovníku), ejakulát, pošvový sekrét či materské mlieko. „Vírus HIV sa však nenašiel v slinách, slzách, v pote (pozor, je rozdiel medzi výpotkom a potom – pozn. aut.), v moči ani v stolici,“ zdôraznil MUDr. Jacák.

Čítajte rozhovor Infektológ Massmann o HIV pozitívnych pacientoch v SR: Pripadá mi nefér súdiť ich, pre mnohých je to osobná dráma

V dispenzári vystúpiť z anonymity

Dnes sa infekcia HIV lieči tzv. antiretrovírusovou terapiou a je to viac ako 30 preparátov rozdelených do šiestich skupín. V minulosti to bola tzv. triterapia (tri účinné látky v jednej tablete denne), dnes je to kombinácia dvoch liekov v tablete, ktorú pacienti lepšie znášajú. V tejto chvíli prebiehajú štúdie na dlhodobo pôsobiace antivirotiká v podobe nanoformulí, ktoré sa podávajú injekčne raz mesačne a tento interval bude pravdepodobne možné predĺžiť aj na dva mesiace alebo raz za polrok. Liečbu v plnej miere hradia zdravotné poisťovne.

„Pacienti sú dispenzarizovaní na infekčných klinikách v Bratislave, Martine, Nitre, Banskej Bystrici a v Košiciach. V dispenzári musia vystúpiť z anonymity, každý má mať svojho stabilného infektológa s pravidelným monitoringom svojho zdravotného stavu,“ pokračuje MUDr. Štefan Jacák. Vo svojej prednáške spomenul aj to, že na Slovensku doposiaľ došlo zhruba k 20 rizikovým situáciám, keď sa v ohrození infekciou HIV ocitli zdravotníci, ale ani jeden sa nenakazil. Existuje preexpozičná aj postexpozičná profylaxia antiretrovírusovou liečbou. Inými slovami, riziko nákazy HIV sa dá znížiť na minimum dočasným užívaním antiretrovírusovej liečby Ak by sa zdravotník napr. poranil nástrojom, ktorým ošetroval HIV pozitívneho pacienta, zdravotná poisťovňa mu hradí liečbu (tzv. postexpozičnú profylaxiu), aby sa nenakazil. Existuje na to presný postup. Dôležité je zisťovanie a informácia, či je HIV pozitívny pacient infekčný.

Čítajte aj Svedomito liečený HIV pozitívny pacient je neinfekčný. Aj tak musí svoj HIV status v nemocnici oznámiť

Pravidlo N = N

Takisto je dôležité vedieť, či sa pacient podrobuje pravidelnej liečbe a kontrole vírusovej nálože každých šesť mesiacov. Cieľom je dosiahnuť stav, ktorému sa hovorí N = N. Nedetekovateľný (nezistiteľný) = neinfekčný, čiže neprenosný. Mnohé štúdie potvrdili, že ak je pri správnej liečbe tzv. nálož HIV pod 200 kópií na mililiter plazmy, nedôjde k jeho šíreniu ani pri nechránenom pohlavnom styku. Podmienkou, aby sme o HIV pozitívnom pacientovi mohli povedať, že je neinfekčný, je byť pod touto hranicou najmenej šesť mesiacov.

„Toto spomínané pravidlo N = N je dôležité predovšetkým u ľudí, ktorí sú HIV negatívni, ale chcú žiť v plnohodnotnom partnerskom zväzku s niekým, kto má pozitívny status na HIV,“ tvrdí lekár. Nedetekovateľný však neznamená nulový. Vírus naďalej prežíva v jadrách infikovaných buniek ako latentná infekcia, ale vďaka liečbe sa nereplikuje (nerozmnožuje). Nevieme však, kedy môže dôjsť ku zhoršeniu stavu, a práve na to slúžia pravidelné kontroly."

Pacient je povinný informovať každého lekára o svojej HIV pozitivite a lekár nesmie tieto informácie svojvoľne zverejňovať. HIV by zároveň nemal byť kontraindikáciou akéhokoľvek výkonu v zdravotníctve.