Naozaj nám stačí prijímať vápnik zo stravy?
Ak je organizmus zdravý, tak áno.
Čo ak mlieko neľúbim?
Nemusíte piť mlieko, máloktorý dospelý ho pije alebo ho má rád. Môžete jesť mliečne výrobky – jogurty, tvaroh, kyslomliečne výrobky a syry. Napríklad v 10 dkg tvrdého syra je celá denná dávka vápnika.
Ak trpím laktózovou intoleranciou alebo som vegánka, stačí mi vápnik v zelenine?
Vtedy je potrebná substitúcia v podobe rôznych preparátov. Veľmi dôležité je ale myslieť na kombinácia vitamínov. Ak prijímate vápnik, musíte užívať aj vitamín D, ktorý zlepšuje jeho vstrebávanie.
Nestačí, ak trávim vonku dostatok času?
Mladí ľudia získavajú vitamín D najmä zo slnka. S vekom, ako pokožka starne, stráca túto schopnosť a vitamín D je treba substituovať v kvapkách alebo v kapsuliach. To platí aj v prípade, že ste rizikový pacient, nechodíte často von alebo ste mali zlomeninu. Sú aj ďalšie vitamíny a prvky, ako vitamín K a magnézium, ktoré napomáhajú vstrebávanie vápnika, ale vitamín D je najdôležitejší.
Keby som žila v teplej krajine pri mori, asi by som nemusela riešiť tento problém…
Určite je rozdiel v hladinách vitamínu D v lete a v zime, ale nie je až taký veľký. Na prvý pohľad sa môže zdať, že v krajinách s dostatkom slnka budú mať ľudia najlepšie výsledky, ale podľa „mapy vitamínu D“ severské krajiny – Nórsko, Dánsko, Švédsko, ktoré ho substituujú už od detského veku, vychádzajú z toho porovnania lepšie.
Čítajte rozhovor Netvárte sa, že sa nič nedeje. Toto obdobie je pre nás ženy veľmi dôležité
Niektoré výskumy naznačujú, že tabletky s kalciom môžu zvýšiť riziko obličkových kameňov. Je ich užívanie bezpečné?
O tejto téme sa veľa diskutuje, pretože ide o minerály. A nielen o obličkových kameňoch, ale aj o tom, či z veľkého množstva kalcia neskôrnatejú cievy. Je ale dokázané, že ak sa neprekračuje odporúčaná dávka, organizmus ho dobre spracuje, a ak sa podáva aj s vitamínom D, riziko srdcovo-cievnych ochorení nehrozí. Obličkové kamene nie sú najčastejšie tvorené z kalcia, zvyčajne majú iné zloženie, ale, samozrejme, ak na ne máte nábeh, kalcium treba podávať opatrne alebo ho nedávať vôbec. Existuje ochorenie idiopatická hyperkalciúria, keď sa kalcium z kostí vylučuje do moču. Ak je ho tam veľa, môže sa vyzrážať a vzniknú obličkové kamene. Tento problém ale nie je spojený s prijímaním kalcia, ten sa do obličiek sťahuje z kostí. Existuje liek, ktorý tomuto procesu zabráni. Vo všeobecnosti je však odporúčaná denná dávka u rizikových pacientov, 1 000 až 1 500 mg kalcia, bezpečná.
Kedy sme v najväčšom ohrození?
Osteoporóza najčastejšie, až 80 percent, tvorí postmenopauzálna osteoporóza. Spôsobuje ju úbytok estrogénu, ktorý zapríčiní, že sa vyplavuje veľké množstvo vápnika z kostí a tie začnú rednúť. Preto sa o osteoporóze hovorí ako o ochorení žien. U žien v menopauze dochádza k rýchlemu kostnému obratu – kosť rýchlo redne.
Nebolo by riešením podávať ženám hormonálnu substitučnú liečbu(HSL)?
Áno, bolo. HSL je jedným z liekov na osteoporózu. Podáva sa pacientkam, ktoré majú včasnú menopauzu.
Na príčinách predčasnej menopauzy nezáleží?
Príčiny bývajú rôzne, najčastejšie sú to onkologické ochorenia. Ak je mladá žena do štyridsiatky po hysterektómii a navodí sa jej predčasná menopauza, vtedy je najvhodnejšia liečba osteoporózy pomocou HSL. Nie všetky pacientky – najmä tie onkologické, však túto liečbu môžu podstúpiť. Substitúciu ale dostávajú aj pacientky, ktoré majú predčasnú menopauzu povedzme z genetických dôvodov, a prestanú menštruovať pred 42. rokom života. Táto liečba má potom vplyv aj na kosti.
Čo v prípade, že HSL vysadia?
Ak zistíme, že pacientka má osteopéniu alebo už aj osteoporózu, ale je v predčasnej menopauze a gynekológ jej dáva dostatočnú dávku hormónu, zatiaľ nemusíme zasahovať iným liekom. Keď prestane užívať hormonálnu liečbu, prichádza na rad nehormonálna liečba osteoporózy.
Nebolo by vhodné nasadiť HSL preventívne už počas perimenopauzy, aby sme neprišli o kostnú hmotu?
Bolo by to preventívne, ale hormonálna terapia má aj nežiaduce účinky. Momentálne ju nemôže nasadzovať žiadny iný lekár len gynekológ na liečbu klimakterického syndrómu – napríklad pri návaloch tepla. A musí ju pravidelne sledovať. HSL nemá indikáciu len osteoporózu.
Aký je rozdiel medzi bežnou a osteoporotickou zlomeninou?
Zlomenina môže byť traumatická, následkom úrazu, ale keď je kosť riedka, volá sa to patologická alebo nízkotraumatická zlomenina. Osteoporotická zlomenina má svoju presnú definíciu, je to nízkotraumatická zlomenina, ktorá vznikne mechanizmom nie väčším, ako je pád zo stoja. Napríklad keď sa pošmyknete na zľadovatenom chodníku.
Čítajte rozhovor Hrozí vám cukrovka? Väčšina ľudí nevie, že ju má. Cukrovkárov pribúda najmä medzi štyridsiatnikmi a päťdesiatnikmi
Môže vzniknúť taká zlomenina aj inak ako pádom?
Áno, môže. Existujú aj ťažké osteoporotické zlomeniny stavcov. Vtedy je stavec taký riedky, že sa postupne znižuje a láme. Vo vnútri dochádza k množstvu mikrofraktúr. Zlomiť stavec si môžete aj pri varení v kuchyni. Stačí, že sa po niečo natiahnete, otočíte, zrazu vás silno zabolí v chrbte, a keď prídete na röntgen, zistíme, že máte zlomeninu.
Mohla by som si na zuboch všimnúť osteoporózu skôr ako inde na tele?
Aj v tkanive zubov je dôležité kalcium, ale osteoporóza sa často neprejavuje ani tak na zuboch, ako na okolitom kostnom tkanive sánky a čeľuste. Aj zubári k nám na osteológiu posielajú pacientov, aby si dali zmerať hustotu kostí, keď sa im niečo nepozdáva.
Môže osteoporóza spôsobiť problém aj s implantátmi?
Dávať implantát do riedkeho kostného tkaniva je určite oveľa zložitejšie. Pacienta treba pripraviť, predliečiť, aby bola kosť pevnejšia. Z tohto dôvodu k nám často posielajú svojich pacientov aj ortopédi. Keď sa chystajú vymieňať bedrový alebo kolenný kĺb, musia zistiť stav kostného tkaniva, aby vedeli, do akého terénu pôjdu. Implantát musí držať v kosti. Pri osteoporotických pacientoch, ktorí majú riedke kostné tkanivo, sa používajú špecifické implantáty.
Čítala som, že meranie hustoty kostí odhalí len polovicu ľudí s osteoporózou…
Odhalí každého, ale príde len polovica. Štatistika vychádza z merania, ale predpokladá sa, že ďalšia polovica ľudí má osteoporózu a ani o tom nevie.
Prečo sa vôbec zisťuje a lieči osteoporóza?
Lebo je to prevencia zlomeniny. Chceme nájsť všetkých rizikových ľudí, ktorí po sedemdesiatke – osemdesiatke budú mať zlomeninu. Ale nie je pravda, že sa zlomí len kosť, ktorá má nízku hustotu.
Aké sú ďalšie rizikové faktory?
Môžete mať len osteopéniu, ale máte zlú štruktúru kostí. Alebo je rizikovým faktorom genetika, a existujú aj rôzne iné klinické rizikové faktory – napríklad ste už mali jednu osteoporotickú zlomeninu. Vtedy teoreticky už ani nemusíte chodiť na denzitometriu a mali by ste byť liečená. Riziko, že budete mať ďalšiu zlomeninu je dvoj- až trojnásobne vyššie. Reumatoidná artritída, ťažké pečeňové ochorenia, zápalové črevné ochorenia – aj to všetko sú faktory často nezávislé od kostnej hustoty. Preto denzitometriou nemôžeme zachytiť všetkých rizikových pacientov, ale môžeme riešiť aj osteoporózu, ktorá je denzitometricky na hranici normy.
Zlomenín bedrového kĺbu z roka na rok pribúda. Ako je to možné, nemáme sa vari stále lepšie?
Nedá sa povedať, že by sme mali lepšiu výživu alebo zdravší životný štýl. Naša strava je príliš spracovaná a dôležité látky sú v nej ťažko dostupné. Prevenciou osteoporózy je aj dostatočný pohyb, a v tom úplne zlyhávame. Nehýbeme sa toľko, aby kostné tkanivo bolo pevné. Chýba nám aj pobyt vonku na slnku, aby sme načerpali dostatok vitamínu D. WHO preto radí osteoporózu k civilizačným ochoreniam hneď za onkologickými a kardiovaskulárnymi ochoreniami.
Majú tieto ochorenia niečo spoločné?
Existuje veľmi pekná paralela osteoporózy s kadiovaskulárnymi ochoreniami. Rovnako ako pacienti, ktorí berú lieky na tlak a choslesterol, aj pacienti s osteoporózou necítia, či sú ich kosti riedke, alebo husté, ale musia brať lieky celé roky, aby u nich nedošlo ku komplikácii. V prípade srdcovo-cievnych ochorení, aby nedostali infarkt, v prípade osteoporózy, aby sa nezlomili.
Čítajte rozhovor Bolí vás chrbát? Ako odhalíte, že za tým nie je rakovina?
Musia užívať lieky do konca života?
A to je ďalší problém, prečo tých zlomenín je tak veľa a toto číslo stúpa. Pretože pacientov máme nielen poddiagnostikovaných, ale aj podliečených, lebo neužívajú lieky. Vezmete si tabletku, keď vás bolí hlava a cítite, že prestane. Ale brať lieky na niečo, čo necítite, hltať to roky „bez efektu“, to mnoho ľudí nezvládne. Preto musia byť pacienti dostatočne poučení a chápaví, aby vedeli, že lieky berú preto, aby si vo vyššom veku niečo nezlomili. Musia ich brať, aj keď necítia efekt liečby.
Takže, ak mi v dospelosti diagnostikujete osteoporózu, ešte stále to nie je stratené?
Čím skôr sa to zistí, tým je to lepšie. Existujú dvojaké lieky – antirezorpčné, ktoré zastavujú zrýchlené odbúravanie kostí, a osteoformačné, ktoré dokonca dokážu nabudovať kosť alebo majú spoločný efekt. Vďaka nim sa strata kostnej hmoty môže zastaviť alebo trochu zlepšiť. Ale bez toho, aby ste ich pravidelne užívali, k zlepšeniu nedôjde…