Každoročne postihujú čoraz viac ľudí. Výnimkou nie je ani Slovensko. Podľa odhadov odborníkov by do roku 2050 mohol byť na niečo alergický až každý druhý človek. Odborníci upozorňujú, že podceňovanie a neliečenie alergie môže viesť k vážnym zdravotným problémom. Celú situáciu navyše skomplikovala aj pandémia COVID-19, počas ktorej klesla diagnostika alergických ochorení na Slovensku až o 40 %.
Problémy spojené s alergiami sa neraz zľahčujú a podceňujú. Včasná diagnostika a adekvátna liečba je pritom podľa odborníkov kľúčová. Neliečenie alergie môže okrem negatívnych dopadov na kvalitu života pacienta spôsobiť aj rozvoj do ďalších alergických ochorení, astmy, ako aj iných zdravotných komplikácií.
Napriek tomu, že pri alergiách je dostupná liečba, na Slovensku ju využíva stále nízke percento pacientov. Ide o alergénovú imunoterapiu, ktorú Európska lieková agentúra označuje za jediný spôsob liečby, ktorý dokáže modifikovať priebeh ochorenia a nepotláča len príznaky. „Pri tejto liečbe je pacientovi v nízkych dávkach podávaný alergén, na ktorý je alergický. Cieľom je naučiť imunitný systém organizmu daný alergén tolerovať a nereagovať naň prehnanou, teda alergickou reakciou, pričom účinok liečby sa zvyšuje, čím v skoršej fáze ochorenia je podaná.“ vysvetľuje profesor Miloš Jeseňák, prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie (SSAKI).
Čítajte viac Najohrozenejšie alergiami a astmou sú deti
Alergénová imunoterapia je na Slovensku aktuálne dostupná pre najčastejšie typy alergénov. Pokiaľ máte alergiu na roztoče a peľ stromov, tráv či burín, práve alergénová imunoterapia vás môže tejto alergie zbaviť. „Okrem injekčnej a kvapkovej formy máme už aj na Slovensku dostupnú tabletkovú sublingválnu, teda podjazykovú imunoterapiu pre všetky najčastejšie alergény,“ dopĺňa Jeseňák.
Viacerí alergici však často siahajú po množstve voľne dostupných protialergických liekov, ktorých úlohou je potláčať príznaky alergie. „Pacient pocíti dočasnú úľavu, no alergiu nelieči. Liečba alergie jednoznačne patrí do rúk alergológa,“ upozorňuje mimoriadny profesor Peter Pružinec, hlavný odborník rezortu zdravotníctva pre alergológiu a imunológiu. Počas pandémie covidu však poklesol počet fyzických návštev pacientov v ambulanciách imuno-alergológov na Slovensku až o takmer 60 %.
Sezóna alergií sa každým rokom predlžuje. Za skorší nástup alergií, dlhšie trvanie alergického obdobia a tiež stupňujúce sa príznaky alergií u mnohých ľudí môžu aj klimatické zmeny. „Napríklad alergia na peľ tráv je v našich končinách najčastejšia a každý rok vidíme, že táto sezóna sa vplyvom klimatických zmien výrazne predlžuje. Alergické ochorenia sa tak stávajú novou epidémiou našej doby,“ uzatvára profesor Jeseňák.
Čítajte viac Rôzne druhy alergií. Akú máte vy?
Alergia je neprimeraná reakcia imunitného systému nášho organizmu na nejakú látku z okolitého prostredia, ktorú zdravý jedinec toleruje. Alergik tieto látky vníma ako "falošné” ohrozenie a jeho imunita na ne nadmerne reaguje. Látky, ktoré reakciu spôsobujú, nazývame alergény, a keď sa náš organizmus s alergénom stretne, nastáva reakcia ako kýchanie, svrbenie, začervenanie očí a iné.
Príznaky alergií skúmali lekári už od začiatku 19. storočia. Ako prvý však použil výraz alergia rakúsky pediater Clemens von Pirquet. V roku 1905 si všimol, že pacienti s niektorými infekciami, ktorí dostali liečbu v podobe konského antiséra, reagovali na opakovanú dávku prehnane a neprimerane. Pirquet správne vyvodil, že príznaky toho, čo nazval sérovou chorobou, boli spôsobené tým, že imunitný systém produkoval protilátky proti antigénom alebo cudzím látkam obsiahnutým v konskom sére. Najprv daný stav nazval supersenzitivita. Následne v roku 1906 vytvoril nový termín pre túto interakciu protilátka – antigén: alergia.
Čítajte viac Alergológovia a imunológovia proti dezinformáciám
Odolné sliznice sú pre naše zdravie kľúčové
Súčasťou našej imunity je slizničný imunitný systém, ktorý je najväčšou zložkou nášho imunitného systému. Tvoria ho nielen sliznice čreva, ale aj dýchacích ciest a nosa, ktoré zabezpečujú obranyschopnosť nášho tela. Ako sa oň môžete starať a zabezpečiť si vyššiu odolnosť proti vírusom a baktériám? Ako ľahšie prežiť nadchádzajúce obdobie alergií?
Napríklad inhalovaním. Myslí si to aj pediatrička Marta Špániková, ktorá sa vo svojej ambulancii denne stretáva s deťmi, ktoré trápia typické prejavy oslabenej slizničnej imunity, ako sú časté infekcie a zápaly ústnej dutiny, hrdla, dýchacích ciest a v týchto dňoch aj alergie.
„K základnej hygiene by malo patriť inhalovanie a vyplachovanie nosa fyziologickým roztokom či minerálnou vodou určenou na inhalovanie rovnako ako každodenné umývanie zubov. Pri peľových alergiách a alergiách na roztoče inhalácia pomáha udržať si fyziologickú čistiacu schopnosť nosovej sliznice a umožňuje optimálne fungovanie tzv. slizničnej imunity.“
Zdravé sliznice chránia naše telo pred škodlivými vplyvmi zvonka, ako aj vírusmi a baktériami, a preto by sme sa o ne mali starať.
Stačí sa pohodlne usadiť, do prístroja na inhalovanie naliať aerosólový roztok alebo liečivú minerálnu vodu určenú na inhalovanie a pokojne môžete dýchať cez náustok alebo masku. Prístroj na inhalovanie rozprašuje roztok na malé čiastočky, ktoré dokážu efektívne zacieliť spodné dýchacie cesty. Inhalovaním s pomocou inhalátora dokážete presne zacieliť miesto, ktoré potrebujete preliečiť, a teda horné alebo dolné dýchacie cesty. Inhalovať preventívne stačí raz denne, v prípade zhoršenia zdravotného stavu či akútnej choroby a alergie trikrát denne.
Čítajte viac Alergia a astma: Podceňované ochorenia v Európe aj na Slovensku